Inšpirácia na novú právnu normu, všeobecne platnú vyhlášku, či petičnou akciou vynútené opatrenie, neprichádza naraz, ako keď formuloval Newton svoje gravitačné zákony. Vtedy mu vraj padlo na hlavu jablko. Geniálny objav bol zrazu na svete. A stal sa všeobecne platným fyzikálnym zákonom. Možno aj preto, že tu vždy bol, bez ohľadu na náhlu inšpiráciu svojho objaviteľa, ktorú nemusel potvrdiť svojím hlasovaním parlament. To by sme sa potom načakali v tradične konzervatívnom Anglicku. Veda má však svoje vlastné pravidlá, ktoré nepotrebujú na overenie hlasy poslancov.
V ľudských zákonoch je to trocha komplikovanejšie. Najhoršie je to v nenápadnej kriminalite páchanej na verejných priestranstvách. To sa najprv dlho a dlho nebudú riešiť vlečúce sa susedské spory, manželské hádky s krikom a bitkou na chodbe, pravidelné rozkrádanie kukuričných a zemiakových polí a nelegálna výstavba chatrčí, pokiaľ možno blízko pri vode. A keď sa potom niečo stane, za všetko môže iba ten predmet v ruke zadržaného násilníka, ktorým ublížil tomu, kto ho pri menej prípustnom čine prichytil. Lebo ak by nebol v tej chvíli v kredenci nôž, na poli drevený kôl, alebo doma hoci i legálna strelná zbraň, podľa logiky dôsledne uvažujúcich vykladačov zákona, by sa celkom iste nič zlého nestalo. V tom je práve zakopaný zdochnutý pes zlého návrhu zákona, ktorý sa bude musieť po prípadnom schválení odstrániť.
Prednedávnom som bol konfrontovaný s takýmto sterilným výkladom všeobecne platných predpisov, ako ochrany pred neslušným správaním bezdomovcov, prípadne odstránenia kriminálneho nebezpečenstva pre občanov. Stalo sa to počas schôdze vlastníkov bytov na jednom nemenovanom slovenskom sídlisku. Riešili sa problémy s lavičkami v parku pred činžiakom na ktorých častejšie posedávali bezdomovci. Tie lavičky boli doposiaľ pre každého užitočné a nikto si na ne nesťažoval. Až zrazu niektorým v blízkom činžiaku začali prekážať práve tí bezdomovci, ktorí si na ne sadali, jedli čo našli v smetiaku a občas to zapíjali najlacnejším dezertným vínom, kúpeným z vyžobraných peňazí.
Ak obídem skutočnosť, že piť alkohol na verejných priestranstvách je zakázané a malo by sa to riešiť blokovou pokutou, nič mimoriadne sa nestalo. Iba na jeden malý incident, keď si takýto bezprizorný bezdomovec v kríku pred lavičkou, potúžený alkoholom raz cez deň uľavil. Kto však bude také niečo riešiť pokutou u bezdomovca, ktorý možno nemá ani občiansky preukaz. Nanajvýš tak privolať policajtov a vyhnať ho z parku.
A práve takéto niečo riešiť natrvalo, sa podujala jedna nanajvýš poriadkumilovná pani z blízkeho vchodu obytného domu, ktorá sledovala bezdomovcov incident vskutku originálnym spôsobom. Zozbierala podpisy od známych z okolitých činžiakov so žiadosťou, aby sa všetky lavičky z parku odstránili, pretože navádzajú bezdomovcov k páchaniu neprípustných činov tým, že na nich vysedávajú a pohoršujú svojím správaním slušných občanov. Za všetko vraj môžu lavičky.
Naozaj originálne riešenie problému, ktorý vlastne ani nebol. Na lavičky si totiž môže sadnúť kto chce, v akomkoľvek stave a oblečení, ak to nerobí nahý, vyslovene ako provokáciu. Obecný poriadok milujúci miestny zberatelia podpisov a bolo ich dosť, zrazu akoby zabudli, že i bezdomovci majú svoje práva, už či sa ich vzhľad niekomu páči alebo nie. Zakázať im sedieť na lavičke je už diskriminovanie, návrat do najkrutejšieho, všetko policajtmi stráženého obdobia. A práve tento neslobodný princíp obmedzujúci slobodu iným, na úkor niekoho, kto je menej prispôsobivý a občas spácha incident, spravodlivým ochrancom poriadku na jednom slovenskom sídlisku celkom unikol. Lavičky za neslušne sa správajúcich bezdomovcov skutočne nemôžu. Odstrániť ich, by bolo na škodu práve tomu sídlisku.
Zdá sa, že o niečo podobné sa v dohľadnej dobe pokúsi slovenský parlament v pripravovanej novele zákona o strelných zbraniach z dielne štandardného zákonodarného reformátora D. Lipšica. Tento zákon, podobne ako nedávny príkaz na nosenie samopalov pri policajných obchôdzkach, je iba neustále traumatizovaným návratom k minuloročnému tragickému incidentu v bratislavskej Devínskej Vsi, keď nepríčetný strelec svojou zbraňou vystrieľal každého, kto mu prišiel do cesty. Čo bolo hlavnou príčinou tohto hororu, dlhé roky neriešený susedský spor, sme sa dozvedeli až o čosi neskôr, keď bolo po všetkom. Novo menovaný minister vnútra D. Lipšic v tej chvíli nemohol stíhať zodpovedné orgány za predošlú nečinnosť vo vleklom prípade o ktorom už dávnejšie informovali v súkromnej televízii, pretože by musel začať od vlastného sektora a teda sám od seba a tak volil schodnejšiu cestu. Chystá sa nakopať do všetkých držiteľov loveckých, športových a historických strelných zbraní, ktorí sú zodpovední zrazu za všetko. Robí to návrhom nového zákona o strelných zbraniach výrazne zasahujúcom do vlastníckych práv a súkromia držiteľov strelných zbraní, keď stanovuje akési pravidelné bytové kontroly, v určených obdobiach sa opakujúce psychotesty pod dohľadom zatiaľ nevedno ako schváleného znalca a testovacej predlohy, alebo uloženie zberateľskej plne funkčnej armádnej zbrane na policajnej stanici, bez ohľadu na to, že je legálnym majetkom vlastníka. Minister vnútra D. Lipšic sa prípravou nového zákona o strelných zbraniach a ich držiteľov, správa presne podľa logiky žandársky zmýšľajúcej pani z jedného nemenovaného slovenského sídliska, ktorá navrhuje na ochranu pred posedávajúcimi bezdomovcami odstrániť v parku lavičky. Veď ak tam nebudú, bezdomovci si nemajú kam sadnúť a odídu. V prípade na všetko odhodlaných zúrivých strelcov na ulici a ich palných zbraní, to ale tak jednoduché nebude. Im v ich desivom rozhodnutí zabrániť nikto nemôže.
Podobne sa nedokážu kontrolovať všetky súkromne držané strelné zbrane uschované po bytoch. Dosť veľa naznačili dve predošlé zbraňové amnestie, keď sa ohlásilo nad očakávanie veľa takýchto palných nástrojov, vyše tri tisícky. Boli medzi nimi skutočné unikáty, pušky a samopaly z druhej svetovej, dokonca jeden guľomet. Ak by sa jeho majiteľ, už ako rozzúrený strelec, rozhodol zbraň použiť, pretože mu stále kradnú z poľa zemiaky a polícia je napriek upozorneniam nečinná, to by sme veľmi rýchlo pochopili, kde je medzera v zákone.
Zvýšené šikanovanie tých, ktorí sa svojím zbrojným koníčkom príliš netaja, nie je práve najlepšou prevenciou pred prípadným ďalším streleckým incidentom do budúcna. Aj majitelia strelných zbraní majú svoje práva, v prvom rade vlastnícke. Konzultoval vôbec s nimi pán Lipšic svoj pripravovaný návrh zákona? Veď legálny vlastníci strelných zbraní, majú svoje zväzy a strelnice, kde o ich záľube každý vie, kde sa môžu predviesť aj so svojimi zberateľsky hodnotnými armádnymi kúskami. Napokon je medzi nimi dosť zdatných odborníkov, športových strelcov, lovcov a vojakov, ktorý rozumejú danej problematike lepšie ako minister vo vláde. Len tá ochota trocha sa znížiť k profesionálom možno iného zmýšľania, tu ako keby chýbala. O všetkom sa bude v národnej rade rokovať a potom hlasovať. Kto ale vie, koľko streleckých profesionálov, príležitostných poľovníkov a zberateľov strelných zbraní sedí v parlamente a vo vláde a koľko majú rovnako zameraných priateľov. Návrh zákona ktorý iba kontroluje a navaľuje ďalšie sankcie pre milovníkov strelných zbraní, pretože raz vlani v lete niekto pálil ako zmyslov zbavený, jednoducho prejsť ani nemusí. Podobne problém bezdomovcov v jednom parku v slovenskom meste odstránenie lavičiek nerieši. Stále však platí. Kto chce biť psa, palicu si nájde. Rozzúrený pouličný strelec a verejnou mienkou zmlátený bezdomovec sa občas vynorí. Len nech tak nie sú bité zákony






