Tých sa ale týka imunita a preto sa vyšetrovanie v tejto veci po 10. marci logicky celkom utlmí. Krátkosť času, ktorý zostáva, už inú koncovku ani neposkytuje. Ak by sa totiž mali objektívne vyšetriť a teda aj zbaviť imunity všetci novozvolení poslanci NR SNR, ktorí sú v spise uvedení ako prijímatelia provízií a sprostredkovatelia netransparentných obchodov, bola by naša najvyššia zákonodarná inštitúcia a zrejme aj budúca vláda nefunkčná. Potom by sme museli počítať s ďalšími predčasnými parlamentnými voľbami tesne za sebou, čo by už bolo pre Slovensko viazané Eurovalom a inými záväzkami voči EU, ešte väčšou katastrofou, ako komplexné sčítanie všetkých, zatiaľ len „vyrozprávaných" miliardových provízií v záhadnom byte na Vazovovej ulici. Kauza sa priamo z vecnej, zrazu dostáva výlučne do politickej roviny. O čo pravdepodobne v predvolebnom čase komusi aj šlo.
Popri trestnoprávne ťažko riešiteľnej kauze, bez toho aby sme napadli základ celého nášho ekonomického systému, vrátane privatizácií a podnikateľských výhod poskytnutých zahraničným investorom, ktorí nám znížili nezamestnanosť od začiatku vzniku samostatného Slovenka, sa v krátkom predvolebnom období pomerne jasne vynárajú len budúci možní koaliční partneri. Kto je vo zverejnenom spise spomenutý najmenej a s tým, o ktorom sa tam najviac hovorí. Stačí, keď ten najčastejšie označený vyhrá voľby.
Jemné narážky predstaviteľov KDH o tom, s akými komunistami už boli predtým vo vláde, hovoria samé za seba. Zvlášť ak berieme v úvahu, že vyšetrovanie má riadiť iba Špeciálna prokuratúra, ktorá je zásadne Lipšicovou agendou. Generálna je už beztak dlhodobo mimo hry a zrejme, možno tiež naschvál, tak aj do volieb zostane. Kvôli Gorile sa budú naďalej nahlas ozývať len stabilne rozhádané politické strany. Snáď keby ich napadlo prijať už skôr zákon o lobingu, ktorý by spriehľadnil vstup podnikateľov do vyššej politiky, o čom už bola na parlamentnej pôde nejedna zbytočná debata, bola by Gorila pre mnohých, vrátane vyšetrovateľov, dnes oveľa jasnejšia. Alebo by ani nebola. Načo by to však v našom parlamentne robili, keď sa dá takto lepšie manipulovať pred voľbami.
O istej manipulácii celého prípadu, vypovedajú mnohé fakty. Dosť zaujímavo v tejto súvislosti pôsobí takmer 8 rokov starý, aktívny podiel SIS v období, keď bola tajná polícia na Slovensku riadená Pitnerovými ľuďmi. Tí mali už vtedy spor s SDKÚ a Ruskovým ANO. Podobne ako aj teraz, bez viditeľnejšieho výsledku. Prípad Gorila mohol byť preto iba ťažko neznámy pre vrcholových politikov z KDH, ktorí tam mali svojho človeka a ktorý si perspektívne buduje v strane svoju pozíciu. Generačná výmena na úkor politicky opotrebovaného Hrušovského a kabinetne lojálne voči Figeľovi, je iba otázkou trpezlivosti stále v pozadí číhajúceho radikálneho Lipšica. Špecializovaný trestný súd a Špeciálna prokuratúra, ktorá podľa slov ministra vnútra za KDH môže ako jediná prípad vyriešiť, je napokon jeho produktom. Generálna, už či s Čentéšom alebo bez, sa tak dostala mimo hry.
Pomerne zaujímavo vyznieva tiež dodatočná, podobne takmer 8 rokov stará spomienka bývalého odvolaného riaditeľa NBÚ J. Mojžiša o údajnej 150 miliónovej provízii v starej mene, ktorú mu ponúkali za sprostredkovanie istého obchodu. Načo ale politicky odstavený Mojžiš tak dlho čakal a ktorý vyšetrovateľ mu teraz uverí? Veď Špeciálna prokuratúra už bola na svete. Šátek, ktorý bol odvolaný ako on a ktorý verí na možný návrat do funkcie? Mimochodom, z titulu svojej predošlej funkcie sa Šátek pred rokmi podieľal aj na umne rozpracovanom prípade a zatknutí Rehák-Valko. Ten sa uzavrel po vražde Valka ako neopodstatnený. Šátek sa však napriek tomu znova vracia cez Gorilu na scénu. Ako sa zdá aj teraz je vlastnou iniciatívou, pre niekoho vhodnou figúrkou do novej hry. Prečo ale ani on doteraz nekonal ako súkromná osoba, ak mal v rukách podľa článkov o Gorile také informácie? Špecializovaný trestný súd a prokuratúra sú už na Slovensku pomerne dlho a zbierajú takéto podnety.
Podobne záhadne v prípade Gorila pôsobí samotný priebeh zverejnenia aféry , ktorá sa okrem NETU tesne pred voľbami, ocitla ako spis v rukách kanadského novinára Nicholsona, pôsobiaceho na Slovensku, ktorý o nej dlho vedel a sledoval ju, ale nedostala sa zo SIS k žiadnemu inému žurnalistovi na Slovensku. Odkiaľ čerpal niekto zo SIS, ktorý údajne materiál Nicholsonovi ponúkol, takú dôveru výlučne k zahraničnému občanovi pôsobiacemu v SR a nezveril ho na možné zverejnenie niekomu domácemu v štáte? Myslím, že aj o tom hovoria niečo naše zákony. Otázka Špeciálneho prokurátora Kováčika pre Nicholsona po zdroji tohto spisu, bola zatiaľ jediná logická, ktorá sa na verejnosť v tejto veci dostala.
To ostatné už silne zaváňa starými praktikami ako za čias ŠtB. Pomerne záhadne pôsobí už samotná existencia pre všetkých zainteresovaných spočiatku celkom neznámeho konšpiračného bytu v Bratislave na Vazovovej ulici, kde podľa spisu pod kontrolou SIS, pomerne ochotne chodili všetci odpočúvaní politici a podnikatelia, hoci s ohľadom na svoje postavenie mohli aj sami určiť miesta ďalších stretnutí. Prečo to nespravili a zvolili si iba tento navonok všedný bratislavský byt. To ich už vtedy niekto vydieral? Alebo len cez nich mali ísť tieto škandalizované kontrakty?
Nedávne šokujúce vyjadrenia bývalého šéfa oddelenia osobitných činností Úradu boja proti korupcii J. Rejdu, ktorý sa na rozpracovaní Gorily podieľal, ako bolo zverejnené predsedom strany Pravda a spravodlivosť za ktorú Rejda v toho ročných predčasných voľbách kandiduje, že má kdesi uložené všetky pôvodné skartované materiály z tejto akcie ale aj z iných, hovoria už samé za seba. Rejda sa prostredníctvom predsedu strany v ktorej je, prakticky verejne priznal, že porušil zákon, ak si privlastnil policajné záznamy, čo mu nepatria.
Naposledy sme mali takéto aféry z dobre uschovanými policajnými spismi za vlády Mečiara, ale vtedy boli vyhodnotené ako porušovanie zákonov, ktorými sú v podstate aj dnes a ich aktéri mali byť trestne stíhaní. To sa však nikdy nestalo. Účel sväti prostriedky. Je prekvapujúce, že ani pán minister vnútra, ani poslanci a politici, ktorí tak vehementne bojovali proti takýmto nešvárom za vlády Mečiara, doteraz nezaujali v tejto veci podobné stanovisko. Ale Rejda je akceptovaný ako dôležitý svedok v prípade aj po týchto stíhateľných výrokoch. Pravdepodobne niekomu záleží v predvolebnom boji na tom, čo to má Rejda schované kdesi doma v zásuvke. Presne tak, ako to bolo za Mečiara. Možno aj preto sa o niektorých „iných" vplyvných politikoch a ich podnikateľských aktivitách, v spise Gorila vôbec nepíše.
Vývoj celého tohto Gorilieho politického škandálu, sa teda čím ďalej tým viac zamotáva. Nie preto, že by mu nikto neveril, alebo spochybnil obsah zverejnených záznamov, ale skôr preto, že sa to inak ako predčasnými voľbami riešiť ani nedá. Koho možno odsúdiť za niečo, čo údajne a možno aj naozaj povedal, vždy iba na jednom byte, ale bez iných dôkazov prakticky v krajine, ktorá si nebola schopná vyriešiť svoju komunistickú minulosť a už dávno pustila do privatizácie všetky dostupné finančné prostriedky. Jedno z akých zdrojov. To by sme potom museli otvoriť každú predošlú významnú obchodnú transakciu a prešetriť ju na súde. Aj s možnými dôsledkami pre hospodársky vývoj v našej krajine.
Kauza Gorila vypovedá o mnohých porušovaniach zákonov. Nie iba finančných. Zákony porušujú vlastne aj tí ktorí Gorilu stvorili. Už samotný priebeh jej zdokumentovania cez SIS, záhadný konšpiračný byt kam chodili vplyvní podnikatelia a politici ako na povel, policajné obchodovanie s informáciami, kde niekto ešte doma čosi má, pracoval na tom, ale mlčal a dá to iba za protihodnotu ak dostane novú funkciu, alebo ak mu bude niečo odpustené, napríklad, že odcudzil čosi z archívu čo by nemal mať kdesi schované, je vlastne celé súvislým porušovaním zákonov. A preto sa Gorila po trestnoprávnej línii, nikdy na Slovensku vyriešiť nedá. Vyvodiť sa môžu iba politické dôsledky pre novú generáciu nových politikov, ktorí vzídu z lona tejto starej opotrebovanej Gorily a pomôžu prijať také zákony, ktoré spriehľadnia činnosť nadnárodných finančných skupín a ich kontaktov na politikov v našej krajine a znemožnia zneužívanie úniku informácií, chronicky vždy tesne pred parlamentnými voľbami.






