Utajované ponovembrové príbehy

Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli novembrové udalosti z roka 1989. Pre niekoho to boli milé spomienky, pre iných možno sklamanie. Tak, či onak, to bol deň, keď sme sa začali učiť slobodne o všetkom rozprávať, teda viesť dialóg. Aké to je ťažké, a koľko toho ešte nevieme, zisťujeme aj po rokoch.

Písmo: A- | A+

Vydavateľstvo HERNÁD v Košiciach, vydalo pri tejto príležitosti moje dve knihy román „ Veľká hra v meste" a publicistickú štúdiu o týchto udalostiach s menej známymi dokumentmi, s názvom „Karneval revolúcie." Časť textov z tejto publikácie som už zverejnil v niektorých predošlých blogoch. Sú faktografickým doplnkom prózy. 

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Román zhrňuje osud človeka, ktorý sa dostáva do osídiel neúprosného boja o moc v jednom meste, v jednej krajine, odohrávajúceho sa dlho pred novembrovou premenou prakticky dodnes. Odhaľuje pozadie rozsiahlych politických intríg, masmediálnej manipulácie, bezohľadných kariér a podvodov. Tieto príbehy, kruto sa nabaľujúce jeden na druhý okolo života muža, ktorý sa nechtiac stal ich obeťou, sa naozaj stali a dodnes neboli objasnené. „Veľká hra v meste" má 237 strán a 68 kapitol. Pre čitateľov ponúkam ukážku:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kapitola I. : Prípravy na slávnostné podujatie.

Ervín žil v meste, ktoré sa svojimi šachovnicovito usporiadanými novostavbami systematicky zahryzávalo do rozložitej kotliny, uzavretej zo severu lesom a zdola planinou s lenivo tečúcou riekou. Jeho viditeľné dejiny boli najvýraznejšie zapísané v kameni starých budov rozmiestnených okolo gotického chrámu s nedokončenou vežou. Dali sa čítať z pozliepanej repliky rozbitého poloroztaveného zvona voľne položeného v centre na dlažbe, z niekoľkých pamätných plakiet, morového stĺpa a jedného veľkého pamätníka na námestí pri hoteli. Orientačný plán ich čítania určoval maratónsky bežec, vysoko na podstavci s menami víťazov, ukazujúci rukou ponad vydláždenú hlavnú ulicu a námestia, ku kovovému anjelovi držiacemu znak mesta. Na tomto mieste bola prednedávnom socha, ktorá sa pokúšala ideologickou podstatou natrvalo vtlačiť svoju podobu celému mestu, dejinám, no najmä ich výkladu. Podobná socha bola voľakedy umiestnená niekoľko stoviek metrov vzdušnou čiarou od okna Ervínovho bytu, blízko schodiska magistrátu, kde pracoval. Hra na strnulú nečinnosť sa ale skončila. Zanechala za sebou zopár zbytočne zbúraných domov, zničených pamiatok a zmarených ľudských osudov. A to boli nemenej dôležité, i keď veľakrát celkom neviditeľné, utajené miestne dejiny. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kapitola IX. : Tanky píšu dejiny.

Ráno, keď si zapli rádio zrazu počuli, že je všetko iné. Namiesto bezstarostného hlasu komentátora uvádzajúceho ukážku z tvorby gitaristu Vojtecha, ich čakal strohý oznam nepríjemne znejúceho obsahu.

„Dnes v noci prekročili územie našej republiky vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharska. Vyzývame obyvateľov aby zachovali pokoj. O vývine situácie vás budeme pravidelne informovať." Nasledovala neutrálna hudba.

V tej chvíli traja kamaráti v troch bytoch prestali veriť v budúcnosť, hlásanú z transparentu nad pódiom hudobného klubu. Nevedeli, čo ich čaká. Možno už iba minulosť.

SkryťVypnúť reklamu

Na pracovisku to nebolo o nič lepšie. Nikto nič nevedel a poznačený scénami z ulice, sa iba bezradne obzeral okolo. Dvere u zodpovedných funkcionárov boli beznádejne zavreté. Šepkalo sa, že majú tajné stretnutie. Každý preto počúval rádio. Z mesta sa ozývala streľba.

„Ja to tu nevydržím," povedal mladý kronikár staršiemu. „Pôjdem sa pozrieť, ako to tam vyzerá. Tanky na námestiach som videl len v kine. Čo sa mohlo stať? Všetko bolo v poriadku. Tak prečo?" Obrátil sa s nechápavou otázkou na svojho skúsenejšieho učiteľa.

Starší pán ticho zdvihol zrak od písacieho stola. Na boku mal otvorenú kroniku s nedopísanou stranou o udalosti z minulého týždňa, keď vítali v meste sovietskych súdruhov. Spracovaná bola iba grafická úprava s ilustráciou. Vyhotovil ju jeho žiak obracajúci sa na neho s otázkou. Ako vidno, návštevníci sa znova vrátili. Teraz však bez osláv a iným spôsobom.

SkryťVypnúť reklamu

 „Vravel som ti," odpovedal mu priamo, lebo mu dôveroval. „Netreba sa ponáhľať. S mojimi rovesníkmi vo vedúcich funkciách sa musí jednať veľmi, veľmi opatrne. Mám už nejakú skúsenosť. Keď som začal písať kroniku, tiež tu boli tanky. Ale vtedy prišli oslobodzovať. Dnes mám pocit iný. A neviem, čo s ním. Pokiaľ bude trvať impérium na východe, nič sa u nás nezmení."

Kapitola LXVIII. : Na hore sa všetko odhalí

„Žijeme v malom meste. Aj keď sa po rokoch rozrástlo na trojnásobok. Preto sa v ňom základné väzby ľudí, ktorí ho tvorili, nemohli zmeniť zásadne. Každý na každého niečo vie. Kvôli tomu skoro všetci privítali hrubú čiaru za minulosťou. Prekvitajúci obchod a nová výstavba časom všetko prekryjú. Tisíce malých, podlých skutkov, bezohľadných kariér, zneužívaní funkcií a rozkrádania, neraz hlboko za hranicou zákona nikto nikdy nepotrestal. Napokon sa však vynorili ľudia, ktorí dokázali rozohrať veľkú hru. Aspoň sa o to pokúšajú. Niektorých som poznal osobne." 

Kronikár obrátil zopár strán v prvom zošite. Podal ho Ervínovi. „Toto je svedectvo o ľuďoch a dobe, ktorá formovala obytnú zónu pod nami. Zároveň je to aj akýsi hrací plán, na ktorom sa pohybujú všetci veľkí hráči mesta. S mnohými ste sa stýkali. Váš prípad vlastne nie je ojedinelý. Krycie manévre pri rôznych podvodoch patrili k hre. Nepotrestaná vina sa zakaždým rozplynula. V tých časoch sa to nedalo zverejniť. Dnes už ani napraviť. Vy ste na tom lepšie... Ešte sa môžete očistiť."

Vyblednutý text sa dal v matnom svetle pouličných lámp pomerne dobre čítať. Zdalo sa, že kronikár si úmyselne vybral toto miesto, aby bol celkový dojem autentický. Ervín v zošite rozlíšil dva rukopisy. Zjavne však nadväzovali na seba. To poznal podľa rovnakého štýlu zápisov. Akoby autori sledovali iba jednu líniu. Tú, ktorú politickí cenzori chceli zatajiť.

Ervín sa do textu ponoril. Čítal o dávno zabudnutých ľuďoch schvaľujúcich plány na výstavbu novej správnej budovy. Rýchle prebehol čísla a dátumy. Prečítal aj článok o inom projekte, popis veľkej oslavy, záznam o požiari v sklade za mestom, stručný záznam o vpáde cudzích vojsk. Nasledovali ďalšie výstrižky i fotografie, doplnené komentárom, ktorý písala iná ruka. Ervín čítal, ale stále nevedel, čo si má o tom myslieť. Súvislosti mu unikali. Nechápavo pozrel na archivára.

Bývalý mestský kronikár vzal zošit a otvoril ho na prvých stránkach: „Tento záznam robil môj predchodca. Vtedy sa výstavba iba rozbiehala. Mnohé z toho, čo sa naplánovalo, sa nikdy nevybudovalo. Pribúdali však honosné sídla miestnych vladárov v privilegovaných štvrtiach. Ukradnúť sa dalo hocičo. Drahé lustre, mramorové obloženie, kachličky a zrkadlá zo zbúraného dobového hotela. Tieto zápisky zaznamenávajú, ako sa spustila veľká hra o mesto." 

Ervín pozorne počúval. Chápal o čom mu muž v ošúchanom kabáte hovorí, ale netušil, čo to má spoločné s jeho prípadom. Všetko mu to pripadalo príliš cudzie a vzdialené....

Ako to nakoniec dopadlo s Ervínom, dozviete sa v knihe „ Veľká hra v meste" vydavateľstva HERNÁD v kníhkupeckej sieti Panta Rhei a Sabol na Slovensku. Doplnok k nej, dokumentárna publikácia " Karneval revolúcie."

Štefan Lazorišák

Štefan Lazorišák

Bloger 
  • Počet článkov:  114
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rád sa pozerám čo je za rohom. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

127 článkov
INESS

INESS

136 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu