Jedným z dôvodov, prečo píšem tento článok je pomoc pri rozhodovaní sa o kúpe suchozemskej korytnačky. Suchozemské korytnačky majú svoje potreby a špecifiká chovu. Na internete je možné nájsť veľa omylov a poloprávd, o ktorých sa môžu potenciálni chovatelia dozvedieť v „múdrych knižkách“.
Ak uvažujeme nad chovom, týchto nádherných živočíchov, treba si v prvom rade uvedomiť, prečo ich chceme chovať. Korytnačka nie je tvor na maznanie a ani na hranie. Pravým pôžitkom je pozorovanie tohto tvora, jeho správanie, kŕmenie a spôsob života.
Svoje korytnačky zelenkasté (Testudo hermanni) chovám už štrnásty rok. Mám dvoch jedincov, ktorých chovám oddelene.
Je treba si uvedmoniť, že najväčšou finančnou položkou je korytnačka samotná. Cena korytnačky sa pohybuje v rozmedzí od 50Eur a viac v závsilosti od veku a druhu. Najčastejšie chovanými druhmi u nás sú takzvané "grécke" druhy korytnačiek. Ide hlavne o korytnačku zelenkastú (Testudo hermanii), korytnačku stepnú (Testudo horsfieldii), ktorá nepochádza z oblasti Stredozemného mora a preto nie je pravou gréckou korytnačkou. Treťou je korytnačka žltohnedá (Tetsudo grecea), ktorá je blízka druhu korytnačky zelenkastej. Chov korytnačky stepnej, ktorá je označovaná aj ako korytnačka štvorprstá sa líši od chovu gréckych korytnačiek.
Suchozemské korytnačky a ich predaj podlieha pod nariadenia CITES-u (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ) -Dohovor o medzinárodnom obchode s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Prakticky to znamená, že ak kupujete suchozemskú korytnačku „bez papierov“ konáte protizákonne a môžete by trestne stínaný. Jedná sa platný list registrácie, ktorý musí mať korytnačka vystavený. Populácie voľne žijúcich suchozemských korytnačiek prudko klesajú a preto je dobré, že existujú takéto nariadenia.
Druhá finančne náročná položka, hneď po samotnom živočíchovi je terárium. Korytnačky v prírode za potravou putujú kilometre. Preto chov korytnačky v priestore len o čosi väčšom než je ona samotná je týranie. Minimálne rozmery terária pre dospelú suchozemskú korytnačku o veľkosti cca 20cm sú 100cm x 100cm x 50cm – dĺžka, šírka, výška.
Korytnačka vyžaduje okrem dostatku miesta aj teplo. Korytnačky sú studenokrvné živočíchy a nato aby im fungovali všetky telesné funkcie tak ako majú, potrebujú zdroj tepla. Obyčajne nato slúži 25W alebo 40W žiarovka umiestnená niekde v kúte terária, aby sama korytnačka zvolila či sa chce vyhrievať alebo sa ochladiť.
Pokiaľ nedokážete dopriať korytnačke aj priame slnečné žiarenie, korytnačky trpia tiež. Slnečné žiarenie je pre ne veľmi dôležité, rovnako ako u ľudí tak aj u korytnačiek dochádza pri vystavení sa slnečným lúčom k tvorbe vitamínu D v tele, čo je dôležité napr. pre správny rast mláďat a správny vývin panciera. Rajom pre suchozemské korytnačky (aspoň by mal byť) je letný výbeh napr. v záhrade, kde sa môže kŕmiť koľko chce, čím chce, robiť čo chce a slniť koľko chce a potrebuje. Pokiaľ ale nemáte záhradu nezúfajte, ja počas leta umiestňujem svoje korytnakčy na upravený balkón, kde mám možnosť robiť veci podobné ako v letnom záhradnom výbehu (môj balkón je orientovaná juhozápadne, takže o zdravé slnko nie je núdza).
V otázke čo by suchozemská korytnačka mala jesť a čo nie, naráža často kosa na kameň. Po mnohých skúsenostiach a kvantách prečítaných článkoch a článkoch od skúsených chovateľov, som po pomyselnom preosiatí sitom, zistil, ktoré informácie stoja za niečo, a ktorými sa možno riadiť.
Jednou vetou by som to zhrnul tak: „Nekŕmte svoju suchozemskú korytnačku niečím, čo by si sama v prírode nenašla!“
A hoci sa vaša suchozemská korytnačka možno ide zblázniť po tvarohu či varenom vajíčku, nedoprajte jej ho častejšie než raz do týždňa.
Púpava – hlavná kŕmna rastlina (obsahuje ideálne množstvá vápnika a fosforu), všetky druhy ďatelín, skorocel, seno a všetky druhy tráv, kapusta, kel, brokolica, tekvica, agátové kvety, vodný melón ...
Len veľmi výnimočne podávajte tvaroh, vajíčka, varené chudé mäso, sladké ovocie ako sú banány, slivky, kompóty, a pozor na hlávkový šalát, ktorý obsahuje minimum hodnotných výživových látok. (Veľakrát som zažil „chovateľov“, ktorí si mysleli, že na zdravo vyzerajúcich listoch šalátu úspešne odchovajú zdravú korytnačku. Šalát má tak zúfalo nízky obsah vitamínov či minerálov, že ide o tzv. prázdnu potravinu, ktorá telu nedodá takmer nič. Ovocie a stretnutie s ním môže korytnačka zažiť v prírode nanajvýš na jeseň. Ovocie nie je vhodné najmä z dôvodu vysokého obsahu cukru. Voliť by sme ho mali len ako maškrtu.
Ako doplnky potravy sú dorbé podrvené vaječné škrupiny, sépiová kosť podrvená na prášok (posypeme potravu).
Neexistuje niečo ako ideálna korytnačka, ale existuje niečo ako ideálny chovateľ. Človek ktorý zabezpečí adekvátne požiadavky pre svoju korytnačku. Pri výbere svojho zverenca dbajte na všetky potrebné už spomínané dokumenty a vyberajte správne. Zdravá korytnačka sa pred vami bude snažiť prirodzene ukryť skrytím hlavy pod pancier – zdravý zvierací inštinkt! Zdravá korytnačka má lesklé oči, nepoškodený pancier, zdravo vyzerajúcu kožu (aj korytnačkám ako plazom, medzi ktoré patria sa olupuje pokožka, nie síce takým spôsobom ako hadom pri ich zvliekaní, ale po väčších kúskoch.
Medzi základné požiadavky patrí spomínaný dostatočný priestor pre život korytnačiek, vždy čerstvá strava a hlavne čerstvá voda (korytnačky vydržia bez potravy dlhšie ako bez vody). Svojej suchozemskej korytnačke doprajte pravidelný krátky kúpeľ, kedy ju umiestnite do nádoby s plytkou vlažnou vodu (nie veľa aby sa neutopila) a on už vie čo robiť. Moje korytnakčy to už berú ako takú samozrejmosť.
Korytnačkám pancier nenatierame! Natiera ich niekto v prírode? Ide len o estetický efekt lesklo vyzerajúceho panciera.
Spomínané druhy korytnačiek musia mať zimný spánok. Nezimujú sa mláďatá a choré alebo chorobou oslabené jedince. Zimný spánok je pre korytnačky prospešný kvôli správnemu životnému cyklu a kvôli ich jarnému páreniu. O zimnom spánku a jeho príprave a postupe ako nato sa nebudem rozpisovať, celý a jasný postup je možné nájsť na internete, ale pokiaľ by bol záujem zo strany čitateľov, veľmi rád o ňom spracujem článok.
Tento článok je len minimom základných informácií, o ktorých by mal začínajúci (Česi majú nato krásny výraz „želvař“) chovateľ korytnačiek vedieť. Je to skutočne len výber z najpotrebnejších informácii.
Je dôležité si uvedomiť, že napriek tomu, že sa môžu suchozemské korytnačky javiť ako odolné a neokrôchané tvory, lebo majú pevný pancier, ktorý vyvoláva dojem, že im nikto a nič neublíži, je to presne naopak. Práve človek je dôvodom, prečo sú niektoré korytnačky v súčasnosti na pokraji vyhynutia. Ale práve človek ich môže aj ochrániť. Sme ich jediná nádej. My a správna starostlivosť.
Nemé tvory o pomoc nezakričia! Tento výrok som niekde počul, preto sa ospravedlňujem prípadnému autorovi, že som ho využil, ale myslím si, že je veľmi výstižný. Chovatelia korytnačiek, či už menej alebo viac skúsení by si mali uvedomiť, že korytnačka na svoj zlý stav, neupozorní nijakými prejavmi a pokiaľ človek nemá skúsenosti s chovom častokrát prejavy chorôb alebo zlého chovu prehladne.
Je na zvážení každého, kto zamýšľa, že si suchozemskú korytnačku zaobstará, či je schopný jej poskytnúť všetko čo k svojmu životu bude potrebovať. Ak nie, tak korytnačka nie je vhdoným zvieraťom.
Pokiaľ by ste mali nejaké otázky k chovu suchozemských korytnačiek, pokojne ma kontaktujte a rád vám odpíšem.
Tu sú nejaké fotografie z môjho archívu..
