Vrchnosť boli vždy církevníci, sudcovia a páni veľkomožní. Boli sme odjakživa solidárni s nimi, preto sme išli makať na pánske či odpustky kupovali.. A vydržalo nám to dodnes.
Veď čo by sme si bez nich počali. Ani do roboty by sme nemohli ísť bez nich, bez nich slnko by ráno nevyšlo, ani ten chlieb by nebol taký chutný a chrumkavý, nebyť ich snaženia. Zem by bola plochá, právo voliť by mali len oni, a správny rozsudok by bol za úplatu. Ideálny stav.
Ale sa to pomrvilo. Tá lúza, tá spodina, ľud pospolitý prosto voľajako čas od času rozhoduje. Volia, chamraď jedna. A potom sa stane presne toto. Chcú nás pracovitých, statočných, neúplatných a celkovo potrebných zdaniť. Panebože, za čo nás trestáš?
Zdaňme cirkev. Zdaňme politikov. A zdaňme sudcov. Nie sú nič špeciálne, iné, alebo pracovitejšie. Padni komu padni.
