A navyše, „chýbaš mi“ sa do francúzštiny prekladá ako „tu me manques“. No v skutočnosti to neznamená „chýbaš mi“, viac sa to približuje prekladu „chýbaš mne“. Angličania by povedali "you are missing from me". Náramne sa mi to páči. Akoby boli blízki vašou bytostnou súčasťou, vytrhnutí z celku, ako orgán bez ktorého telo nemôže fungovať... Poviem vám, presne taký je smäd po návratoch.
Avšak paradoxom tohto láskavého jazyka je, že nepozná také esenciálne slovo ako OBJATIE. Samozrejme, žeby sa to dalo preložiť ako zovretie v náručí, túlenie sa, ale to jedno slovo, ktoré by objalo francúzštinu pri stretnutí- to tu nenájdete. Keď som sa spýtala kamarátky prečo je to tak: "To fakt nemáte slovo objatie? Vy sa vari neobjímate?"
Odvrkla len: „Nie nemáme. Objatie vôbec nie je elegantné. My uprednostňujeme bozk.“ A pokračovala v cmurkaní horúcej čokolády so svojím hrdo stŕpnutým malíčkom nahor. Mala nasadený víťazný úsmev, ale to len preto, že ju ešte nikdy nepostískala poriadna slovenská chlapina! Tí zo súboru, tí majú stisk...
Ách priatelia, francúzske bozky a slovenské objatia. Až tomu hovorím Únia!
