V dedine máme murára. Toňo. Staval nám dom. Susedom pomáhal s altánkom. Pracuje v stavebnej firme. Jeho dcéra študuje medicínu.
Zuzka, to je Toňova dcéra. Tá medička. Už je tretiačka.
Potom je tu Mária. Stará sa o cudzie dieťa, ktoré našla pri potoku ako novorodenca. Milujúca matka.
Ďalší je Milan. Doktorand v Bratislave.
Silvia pracuje u mobilného operátora. Vždy su u nej najdlhšie rady. Vyzerá ako bohyňa.
Všetci majú jedno spoločné. Sú cigáni.
Jarka dnes žije v Belgicku. „Ja som mala šťastie, ale môj priateľ tu nemal také možnosti. Ak chceme mať pokojný život, potrebujeme ísť inde. Tam to je jednoduchšie.“
Murár Toňo bol na niekoľkých pracovných pohovoroch v stavebných firmách. „Oni Vám tam nedajú vymurovať stenu keď pýtate robotu. Vidia, že ste čierny, tak ste hneď za špekulanta. Vždy vzali bieleho. Až keď si po pár mesiacoch všimli moju robotu v dedine, bol som im dosť dobrý. Viete, ono to zamrzí.“
Medička Zuzka býva na internáte sama. „Dve spolužiačky si požiadali o zmenu izby, mne to bolo jasné prečo, ale už to tak neriešim. Po škole pôjdem pracovať do Nemecka. Vraj tam je jedno či si biely.“
Mária nedostáva na dieťa žiadne prídavky. „Oni by ju dali do domova, keby znali, že nema nikeho. Radši tak, naj je u mne a peneži zarobim pre obidve.“
Doktorand Milan je z decáku. Spomína, ako prvýkrát prišiel na internát a šiel si v Mlynskej kúpiť chlieb. „Prišiel som do obchodu, poobzeral sa okolo a chlieb som nenašiel. Na druhý deň som šiel do obchodu so spolubývajúcim. Vzal do košíka niečo čo som nikdy pred tým nevidel. Keď sme prišli domov, zistil som, že je to chlieb. Videl som to prvý krát v živote. V decáku nám dávali vždy len krajec. Bol som fakt prekvapený ako to vyzerá vcelku. Dnes sa na tom smejem.“
Silvia sa pred dvoma mesiacmi rozišla s priateľom. Bývali spolu šesť rokov. „Skončili sme to, lebo sa s tým nevedel zmieriť. On je biely. Ľúbili sme sa, ale šesť rokov ma nepredstavil rodičom. Nikdy sme nechodili von s jeho priateľmi, hoci málokto vedel, že som cigánka. Na mne to až tak nevidno. Dúfala som, že sa cez to prenesie. Keby som to zo seba vedela zmyť, zbaviť sa toho, čo by som za to dala...“
Nie sú čierni ani bieli. Sú len tí dobrí a tí zlí...
