Navštívte Laos. Podobná takmer propaganda beží v poslednom období v kórejských médiách a presviedča hlavne mladšie ročníky na návštevu Laosu. Na Slovensku napriek našej podobne červenej vláde žiadna propaganda na Laos nie je, ale napriek tomu som si Laos zaradil do svojich plánov a teraz nadišiel čas.
LUANG PRABANG
Na krajinu som si vyčlenil asi týždeň času a v podstate mi to časovo tak aj vyšlo, ak odhliadnem od názorov milovníkov džungle, tak ja nie som až taký fanatik prírody a ten týždeň mi na návštevu krajiny postačil. Takže sme použili temer štadardný a vzhľadom na vízové povinnosti v Laose aj najjednoduchší postup a s prestupom v Bangkoku sme odleteli do mesta Luang Prabang, ktorý má medzinárodné letisko. Po príchode do haly letiska som sa ocitol naspäť o desiatky rokov. V letištnej hale sa postavíte do jedného dlhého radu, kde tí znalí odovzdajú namosúrenému policajtovi fotografiu pasového formátu, tí, čo nemysleli na fotografiu odovzdajú dolár a vtedy stranou preverený policajt nepostrehne rozdiel medzi vami a portrétom na dolárovej bankovke a môžete sa postaviť do druhého podobne dlhého radu. Čo už keď ste si už s tým Washingtonom tak podobný. Po odstátí desiatok minút v druhej rade sa dostanete k možnosti uhradiť teraz jednotných 30 dolárov za víza. Po vydaní víz sa postavíte do ďalšej rady, po absolvovaní tejto, v poradí už tretej rady ste vpustení do jednej z posledných komunistických krajín. S radosťou a úľavou vyjdete pred letištnú halu, kde vás vodiči rôznych dodávok presvedčia o tom, kto je tu pánom, stanovia vám cenu a hor sa do hotela. Teda do dajakej drevenej stavby, v ktorej tak ako v českých penziónoch sa musíte pred vstupom vyzuť. Toto všetko sme s radosťou a v očakávaní nových zážitkov absolvovali. V meste je pomerne veľa turistov, ktorých do tohto mesta priťahuje asi tridsiatka budhistických kláštorov, respektíve chrámov, ktoré sú dodnes funkčné. Medzi hlavné zaujímavosti okrem krásnej prírody patria plavby po rieke Mekong a sústava vodopádov, ktoré sú veľmi podobné Plitvickým jazerám.
A nasledoval presun prenajatou malou dodávkou, takým minibusom do našeho ďalšieho cieľa.
VANG VIENG
Cesta z Luang Prabang do Vang Viengu nám trvala asi šesť hodín lebo sme si nezvolili z dvoch ciest tú kratšiu, ale tú zaujímavejšiu. V tamojších horách nás prekvapili obydlia domácich, ktoré sú umiestnené prakticky na krajnici cesty, po ktorej sa premáva aj množstvo nákladných vozidiel. Bývanie tam musí byť poriadny adrenalín.
Okolie mesta Vang Vieng ponúka zopár atrakcií a to hlavne atraktivity športovejšieho rázu a to jazdu na kajakoch, zipline, návštevu jaskyne do ktorej sa dá dostať len na kolese z nákladného auta. Tieto zaujímavosti ponúkajú všetky cestovné agentúry v rôznom poradí a nakoniec sa aj tak všetci stretnú na jednom mieste. Takže je len na vás, ktorú agentúru zvolíte.
Po spestrení nášho pobytu a množstve nových vnemov bol Laos v tejto časti krajiny pravdepodobne najkrajší a napriek zhubnému vplyvu turistického priemyslu tak aspoň zčasti prirodzene pôvodný. I keď centrum mesta po večeroch "žije" naplno a množstvo mladých turistov z celého sveta to i patrične využíva. Po vzore susedného Thajska je centrum mesta pomerne plné už masážnych salónov.
Ráno sme nasadli opäť do pripraveného minivanu a vydali sa smerom do hlavného mesta krajiny.
VIEN TIAN
Hlavné mestá krajín bývajú väčšinou výstavnými skriňami a bývajú turistami aj najnavštevovanejšie. Vien Tianu pomáha i to, že ním preteká rieka Mekong, ktorá je i hraničnou riekou s Thajskom. Mesto, hlavne v jeho centrálnej časti je už plné cudzincov, čomu sa prispôsobili i miestni. Veľké množstvo kvalitativne veľmi rozdielnych reštaurácií, cukrární.
A čo povedať na záver? Laos je typická ázijská krajina. Patrí k tým chudobnejším, sú v nej obrovské rozdiely. Krajina má prekrásnu divokú prírodu. Voľný pohyb po krajine je na mnohých miestach problematický, nakoľko v krajine je ešte veľmi veľa nevybuchnutej munície, ktorej odstránenie sa krajine bez zahraničnej pomoci pravdepodobne nepodarí.
Napriek všetkým rozporuplným dojmom z krajiny nakoniec prevládol u mňa pozitívny pohľad, ľudia sú veľmi milí, hlavne na vidieku bezprostrední, hlavné mesto zanechalo u mňa zmiešaný dojem. Návštevu krajiny môžem len odporučiť, ale návštevník krajiny musí byť pripravený na rôzne odlišnosti, ktoré v Európe nenájdete.
