Titulok som úmyselne zvolil tak provokačne lebo najznámejší slovenský kapitán už úplne otvorene deformuje dejiny a chodí si dávať jazýčkové s ruskými okupantami Krymu. Už je to také okaté, že už aj kongres USA odmietol návštevu nášho predsedu parlamentu v USA.
Na svoju prehliadku miest vylodenia spojencov v Normandii som využil babie leto a dlho plánovaný výlet na sever Francúzska sa takto mohol stať skutočnosťou. Na zamyslenie bolo akurát ročné obdobie, ktoré mohlo ľahko zapríčiniť, že môj výlet by sa uskutočnil v pohmúrnom, sychravom období a z mojej snahy zvečniť na fotografiách nespočetne fotografovaný ostrov by ostali tak akurát oči pre plač. Lebo fotky bez poriadneho svetla sú také, krívajúce na obe nohy. Umelec by ale povedal, že to bol zámer, ja ako začiatočník mám radšej príjemné, rembrandtovské osvetlenie.
Takže po pomerne nudnom diaľničnom presune som pred Nantes odbočil definitívne z diaľnice a pustil som sa po čarovnom francúzskom vidieku. Jazda tu pripomína to staré, známe, že cesta je cieľ. Upravené cesty hlavne bez kamiónov, hochštaplerov na cestách a dajako podivne, aj bez bilboardov je radostná. Celé prostredie pôsobí upokojujúco, množstvo ohradených pasienkov plných koní a kráv je ukážkou starostlivosti o životné prostredie. V dedinách absentuje pred domami zvyšok nespotrebovaného štrku a vo dvoroch nie sú zhrdzavené vétriesky a iné artefakty známe z našich dedín. Čo im musím vytknúť sú v dedinách retardéry a iné mechanické prekážky, ktoré vás prinútia jazdiť predpisovo čo je samozrejme cieľom a reálne to aj funguje. Neviem, prečo sa to u nás nedá. Že by to prekážalo kamiónom? Niektoré dediny sú stavebne tak upravené, že tam kamión jednoduch neprejde. Možno by starostovia mohli byť aj u nás menej budovateľskí a pre svojich obyvateľov aj niečo reálne spraviť.
Takže pre potešenie mysle pridávam zopár fotografií na osvieženie a potešenie oka. Snáď aj ako inšpirácia pre tých, ktorí to s rozvojom našej krajiny ešte myslia vážne.
