Každý kto fotografoval aj niečo iné ako jedálny lístok, ktorý ako pozvánku pošle priateľovi, sa stretol s dilemou fotografa. Aký objekt fotografovať? Ak si odmyslíme ženské telo, ktoré je asi umelecky, samozrejme aj vo fotografii pravdepodobne najfrekventovanejším objektom, tak si túto otázku musíme položiť. Je nedeľa, krásne, i keď trochu chladné ráno, ktoré snáď každého mestského človeka priam vyháňa z paneláku von, nadýchať sa tej krásy, ktorá je vôkol nás. Chytilo to aj mňa, takže som nevydržal a bol som sa pokochať krásami bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie okolo môjho mesta, keďže vďaka demokracii sme už bez hraníc.
Poobdivoval som okolité dedinky s peknou neskoro jesennou prírodou a po nabažení tejto farebnej krásy ma to opäť ťahalo späť do mesta s tým, že si svoju zbierku dotvorím aj dokumentáciou mesta. Bol som presvedčený, že človek ako tvor dokonalý vytvorí aj niečo oku lahodnejšie ako príroda, ktorá tvorí bez zásahov človeka a nemusí si svoje dielo dať schvaľovať dajakému politickému nominantovi.
Po návrate do mesta som rýchlo vytriezvel zo svojho opojenia a chvíľkového blúznenia. Zistil som, že nemám čo odfotiť, ak som nechcel zachytiť absenciu akéhokoľvek estetického cítenia koruny tvorstva, čiže človeka. Ulice, budovy, voľné plochy, všetko je zahltené bilboardami, reklamou najrôznejšieho druhu, ale všetko dohromady vytvára jednu nesúrodú zmes farieb, tvarov, materiálov,.... Proste oko musí zaplakať.
Napriek tomu si dovoľujem vás všetkých pozvať na krátku nedeľnú prehliadku.
