Zjazdu ústredného výboru, alebo programovej konferencie vládnej strany sa v týchto dňoch zúčastnili i zahraniční hostia, medzi nimi aj zástupca Strany sociálnych demokratov Nemecka Sigmar Gabriel, čím dodali tejto konferencii prvok internacionálneho zhromaždenia, aby sa aj jej jednoduchší členovia mohli cítiť svetoví a napĺňalo ich to určite hrdosťou na vodcov svojej strany.
Vládna strana Slovenska je členom politického zoskupenia sociálnej demokracie v európskom parlamente tak isto ako nemeckí sociálni demokrati. Slovenskí sociálni údajne demokrati, ktorých členská základňa je vo veľkej miere tvorená bývalými členmi komunistickej strany, ktorí sa cez pohltenie Strany demokratickej ľavice stali členmi SMER-u vyhlásili pohon na migrantov s vervou na úrovni prenasledovania černochov počas aparhteidu v Juhoafrickej republike.
Nemecko podáva utečencom pomocnú ruku lebo ich považuje za ľudské bytosti, ktoré utekajú v prvom rade pred hrôzami vojny a hosť konferencie vládnej strany je súčasťou vládnej koalície v Nemecku, ktorá absorbuje rozhodujúcu časť utečencov v Európskej únii. V minulosti tak pomáhali aj utečencom z priestoru ruskej nadvlády, čiže východného bloku, ktorí utekali pred komunistickými hrozbami, teda pred hrozbami a neľudským zaobchádzaním spolustraníkov jeho dnešného hostiteľa. Táto politická strana vytvorila režim, ktorý dokonca vlastných občanov na hraniciach strieľal a posielal na nich psov vycvičených spôsobom, že týchto utečencov lovili ako divú zver. Posadiť takéto osoby za jeden stôl pri takejto príležitosti veru dokáže len absencia akýchkoľvek morálnych hodnôt, ktorý sa volá politika.
Počas konferencie vládnej strany jej vodca tak ako zvyčajne sršal humorom spojeným so spravodlivým hnevom voči tým nehodným západným krajinám Európskej únie, ktoré navrhujú solidaritu s utečencami, čo je pre Slovensko neprijateľné, bez ohľadu na to, že za tento mechanizmus aj hlasovalo, ale pre slovenskú vládnu moc sa solidarita v Európskej únii zúžila len na poberanie eurofondov, ktoré dokážeme rozkrádať excelentným spôsobom a v netušenom rozsahu. Takže na zjazde vodca sa pred svojimi spolustraníkmi blysol aj zahraným rozhorčením nad konaním jeho súdruhov z Nemecka a opisoval svojmu nemeckému kolegovi aj reálie Slovenska: ....Kľudne sem navezte 5 000 migrantov Sigmar....vydržia tu 20 hodín a okamžite pôjdu preč ..... kolega z Nemecka ho ale evidentne zaskočil svojou kontrou, že:...to sedí aj na 5 000 nemcov.... (rozumej, že ani 5 000 Nemcov by tu nevydržalo 20 hodín), po čom nasledoval kŕčovitý smiech slovenskej straníckej verchušky.
Nie som politik, takže ani veľmi nerozumiem, o čom sa títo dvaja páni vedia rozprávať lebo podľa činov a postojov sú to osoby, ktoré sú od seba vzdialené veľa svetelných rokov a v oblasti ľudských práv stoja na úplne opačných stranách barikády. Denne nás presviedčajú predstavitelia politických strán, že takéto jednanie je normálne a že je to dennodenná náplň politických rozhodovaní a činnosti. Myslím si, že by sme už my občania mohli mať záujem ukončiť účinkovanie všetkých politikov, pre ktorých je slušnosť, zásadovosť, charakter neznámym pojmom a mohli by sme skúšať už voliť štátnikov, nie politkov.
