Podľa posledných volebných výsledkov vidno, že drvivá väčšina spoločnosti mala za tie roky dosť bašalovania bývalých komunistov v čele krajiny, posledné týždne v podaní polície a prokuratúry ukazujú, že takú mieru korupcie, podplácania a rozkrádania krajina vo svojej histórii ešte nezažila.
Volebné výsledky na jednej strane nadchli, na druhej strane sme videli, že do čela krajiny sa dostali fejzbukoví ekvilibristi, ktorí nám sľubovali potrestanie zlodejov, ktorí sa z morálnych dôvodov ani nikdy nemali dostať do parlamentu a byť radi, že sa im členstvo v zločineckej komunistickej strane tak ľahko prepieklo. Trestné stíhania zatiaľ ukazujú plnenie tejto časti sľubov na výbornú Na druhej strane tí, čo nemali nasadené až také ružové okuliare videli, že väčšinu obsadili také politické strany, ktoré v civilizovanej spoločnosti ani neexistujú. Všetci ale vieme, že žiaľ na Slovensku je všetko možné.
Tak sme sa, pravdepodobne nádejali, že to až také zlé nebude, že strany si uvedomia svoju zodpovednosť voči občanom, ktorí ich volia a umožňujú im zo svojich daní žiť pohodlný život. Chápeme, že krajina vinou vyššej moci padla do pasce vírusu, ktorý zatriasol celým svetom. Na začiatku, počas takzvanej prvej vlny, nikto nič neriešil, krajina ako jeden celok bojovala s vírusom s entuziazmom porovnateľným s rokom 1989, kedy sme tiež riešili spoločného nepriateľa, komunistu s ruskými okupačnými vojskami za chrbtom. Podobná eufória predpokladám, že bola i vo vládnej koalícii, alebo nezhody nikto okato neriešil.
Neviem, kde je dnes pravda lebo tú sa samozrejme nedozvieme, ale súčasná nervozita podľa môjho názoru vôbec nesúvisí s pandemickými opatreniami, ale v skutočnosti sa jedná o rozdelenie si miliardového koláča zo zdrojov Európskej únie na najbližšie roky. Priority, ktoré nám podsúvajú vládne strany sú len blábolom na odvrátenie pozornosti od skutočného úmyslu. Je ale smutné, že strany si tu vzali bežného občana za rukojemníka. Celá Európa hľadá riešenia na potlačenie nákazy s rozsahom ktorého nie sú takmer žiadne skúsenosti. Určite vznikajú aj omyly. Tie ľudia viac menej dokážu odpustiť, i keď je prirodzené, že ťažko budú odpúšťať ľudia, ktorí pri takých omyloch prišli o svojich najbližších. Najhoršie je ale ničnerobenie. A to zažívame dnes. Ak porovnám opatrenia v civilizovaných krajinách s tými u nás, tak každý, i laik ako ja vidí, že to čo politici prijali, je nedostatočné.
Všetci vieme, že opatrenia, ktoré nie sú vymožiteľné, opatreniami ani nie sú. Nariadenia typu "...len dve domácnosti..." a podobné sú v skutočnosti na smiech. Dnes veľké množstvo párov žije vo voľnom zväzku a rád by som videl niekoho, kto dokáže zhodnotiť ich "spoločnú domácnosť". Je alebo nie je? Ak to nevieme skontrolovať, tak to ani nenariaďujme.
Vládne strany si súčasným chaosom dávajú jeden vlastný gól za druhým. Možno by bolo zmysluplné pripomenúť si, že k moci sa dostali preto, že ľuďom už došla trpezlivosť s postkomunistickým spôsobom riadenia krajiny a sľubovali nám niečo, čo nám ku dnešnému dňu zďaleka neplnia a tým je čestné a poctivé riadenie krajiny. Zatiaľ to nenapĺňajú a možno by bolo dobre si uvedomiť, že voliči vo voľbách sú tým arbitrom, ktorý rozhodne. A vlastné góly sa tiež počítajú.
