Každá politická reprezentácia robí všetko čo je v jej silách pre ľudí. Hlavnou otázkou je akurát výber tých ľudí. Predchádzajúca, z bývalých komunistov zložená vláda robila tiež všetko pre ľudí. Je pravdou, že už zľudovela tá jej definícia na staré známe: ...Náš človek...., čiže tá jej snaha robiť všetko pre ľudí sa zúžila na úzky okruh ľudí, ktorým ale ako vidíme z toho množstva trestných stíhaní a rozsudkov tej snahy nadelila slušne povedané disproporčne.
Do predchádzajúcich volieb išli voliči opäť s veľkou nádejou. Umocnila to aj dvojnásobná vražda mladých ľudí pravdepodobne objednaná chránencom predchádzajúcej vládnej garnitúry.
Dlho nám to nevydržalo, i keď je smutné, že verejnosť za výdatnej podpory "odborníkov" z médií problém zúžila iba na dvoch navzájom sa nenávidiacich politikov. Toto by v civilizovanej spoločnosti nestačilo, u nás je to hlavným problémom. Dajako sa politikom darí ututlávať a nezverejňovať takmer zúfalý vývoj slovenskej ekonomiky a z tohto sa odvíjajúcich verejných financií.
Slováci si vďaka neutíchajúcej reklame bankových inštitúcií zvykli na to, že mať úvery na hranici prežitia je v podstate normálne. Nezachytil som nikde dajaké nabádanie k sporeniu, prípadne vysvetľovanie, že mať úver je v podstate odrazom neschopnosti financovať si svoje potreby z vlastných zdrojov a preto si požičiam, i keď tým svoje nákupy predražím a v konečnom dôsledku ochudobňujem sám seba. V podstate nám to môže byť ale jedno lebo každý jednotlivec je sám v rozhodujúcej miere strojcom svojho osudu.
Je ale smutné, keď máme takto krátkozrakú a nezodpovednú politickú reprezentáciu, ktorá nás raketovým tempom zadlžuje všetkých. Samozrejme i tých, ktorí si to neželáme. Všetko sa mohlo pomaly a isto posúvať ďalej, nebyť covidu. Tento nám vniesol trochu vetra do zatuchnutých priestorov a ukázal nám neschopnosť slovenskej politickej reprezentácie.
Vďaka tomuto prievanu v monotónnom vývoji prichádza k začiatku ekonomického súťaženia v rámci európskej únie, kde aj netradičným opatreniam jednotlivé krajiny sa snažia minimálne udržať dosiahnutý štandard. EU vytvorila ďalší fond, ktorým nás opäť viac zadĺžila, ale čerpanie pôžičiek podmienila zmysluplnými opatreniami, aby nám zajtra bolo lepšie ako včera. Podobnosť s Fučíkom iba náhodná.
EU poznajúc reálie svojho východného sektora čerpanie peňazí podmienila skutkami a nielen sľubmi, čo sa ukazuje v prípade slovenska ako veľmi prezieravé lebo sa nám ukazuje veľmi zaujímavá jeseň. Predpokladám, že nám občanom prinesie len nekonečné otravovanie verejného a mediálneho priestoru s množstvom klamstiev, poloprávd a prekrúcania skutočnosti ale vôbec sa nedozvieme, ako zo slovenských problémov vybŕdnuť von. V našom priestore to vidím žiaľ ako neriešiteľný problém. Žiadny politik nezíska zmysluplný podiel na moci ak nenastúpi na dnešnú fejsbúkovú vlnu, kde sa všetci predháňajú v rozdávaní peňazí. Predpokladám, že určujúcim motívom pomaly sa rozbiehajúcej volebnej kampane bude len rozdávanie cudzích peňazí. Ten, kto zavesí slogan typu: JA VÁM DÁM TOĽKO, ČO VÁM NIKTO NESĽÚBI, ten vyhrá voľby.
A ak by to nevyšlo, tak hneď po voľbách rozbehne referendum o ďalších voľbách lebo to možno aj bude súčasťou ústavy.
Snáď sa nájde politik, ktorý si dá do svojho politického programu odovzdanie maxima kompetencií pravdepodobne do EU lebo "bratských" spoločných štátov sme zažili už viac. Bojím sa ale, že taký sa nenájde lebo nikto neprizná, že slovensko nemá žiadneho štátnika alebo ho veľmi úspešne ukrýva, tak ako Colombo svoju ženu. Politická scéna je ale plná len bezvýznamných politikov, ktorí si svoje egá riešia na úkor nás všetkých, za čo im národ na sociálnych sieťach ešte tlieska. Ešte je ale možnosť, že slováci si vyberú z existujúcich a možno sa dočkáme aj otvárania druhého vojenského frontu na Ukrajine po boku "bratského" ruského národa. Ešte, že máme tých bratov okolo seba toľko, o čom by vedel aj taký Ábel rozprávať. To som už ale snáď s tým pesimizmom prehnal.
