Kam sme sa vybrali?

Písmo: A- | A+

Slovensko diskutuje o možnosti pravidelného skracovania volebného obdobia. Kam nás to privedie?

Slováci postupne získavajú pocit, že za svoje rozhodnutia nemusia niesť žiadnu zodpovednosť. S populistami sa roztrhlo vrece a "fejsbúkoví" politici presviedčajú svojich voličov, že môžu prijímať ľahkovážne a len na základe svojich pocitov rozhodnutia, ktoré im potom ich politici pomôžu ľahko napraviť.

Jednou z prvých lastovičiek bola takzvaná exekučná amnestia. Podľa pôvodných myšlienok by sa dlžník rozhodol požičané peniaze nesplácať a jednoducho by vyhlásil osobný bankrot. Švihnutím zázračného prútika by populista so schopnosťou meniť zákony zabezpečil, aby sa dlžníkovi zmazali jeho dlhy. Ten by ďalej pokračoval bez dlhov. To, že veriteľ by svoje peniaze viac nevidel, to by nezodpovedného dlžníka nezaujímalo. A populistu na čele politickej strany už vôbec nie.

Triezvo rozmýšľajúci človek by povedal, že toto bol len jednorazový úlet a skutočnosť nie je taká zlá. V skutočnosti je tá realita ešte horšia. Semienko nezodpovednosti už bolo zasiate. Po voľbách sa začala očista spoločnosti, ľudia zrazu začali registrovať, že domnienky naberajú kontúry skutočnosti. Krajina bola rozkrádaná organizovaným spôsobom v rozsahu, ktorý si bežný človek ani nedokáže predstaviť. Ťažko si vie predstaviť napríklad 100 000 euro v hotovosti, keď väčšina spoločnosti dostane vo výplatnom termíne len pár stovák. Už bez dodatku tých tisícov. A vyšetrovatelia nám odhaľujú, že to rozkrádanie verejných zdrojov sa dialo v miliónoch. Bolo jasné, že táto politickou stranou organizovaná skupina sa bude brániť. Zdrojov si na to vytvorila v minulosti dostatok.

Vďaka volebným výsledkom niektorých politikov to vyzerá, že to s tou očistou spoločnosti niektorí myslia skutočne vážne. Ciest na zvrátenie tohto trendu je viacero, jednou z nich je vytváranie chaosu v spoločnosti a vytvorenie osoby spasiteľa, ktorý tento chaos dokáže zvrátiť a prinesie do spoločnosti prosperitu a blahobyt, ktorý Slováci dodnes nepoznali. Spasiteľ sa dokáže dostať k moci len formou priaznivého volebného výsledku, pričom voľby sú pre nich ešte nekonečne ďaleko. Takže vytvoríme zákonnú možnosť na predčasné voľby, čiže skrátenie volebného obdobia pre riadne zvolené strany a poslancov. Medzi ľuďmi sa vytvorí zdanie, že tak, ako ich ochráni exekučná amnestia pred ich nezodpovednosťou, tak ich teraz ochráni spasiteľ. Stačí len odsúhlasiť v referende tento nezodpovedný počin. Čiže užívateľovi sociálnych sietí dáme možnosť zmeniť svoje rozhodnutie, nevadí, že pri riadnych voľbách sa už rozhodol, že svoj hlas odovzdá svojmu favoritovi. Tentoraz mu spasiteľ hodí svoje záchranné lano opäť. Nevadí, že mu nasľubuje nesplniteľné. Ľudia už získavajú presvedčenie, že nemusia pracovať, nemusia sa pred súčasnou pandémiou chrániť, nemusia sa správať zodpovedne, spasiteľ to za nich vyrieši. On ich zbaví rúšok, on im dá prácu, ak aj nie tak im bude rozdávať peniaze, jednoducho bude im sveta žiť.

Je až neuveriteľné, že títo užívatelia sociálnych sietí tomu aj veria a začínajú podľa toho aj konať. A výsledkom je, že Slovensko je v Európe lídrom v neudržateľnosti verejných financií, zadĺženosť krajiny rastie tempom, pri ktorom udivene dvíhajú obočie všetky krajiny vôkol nás, vysokým tempom sme sa pustili do tretej vlny pandémie, pričom odrazom úrovne slovenského zdravotníctva je v absolútnych číslach vyšší počet úmrtí na covid na Slovensku oproti susednému Rakúsku, pričom obyvateľov máme oproti Rakúsku takmer len polovičný. Napriek tomuto ideme bez rúšok hrdinsky proti tejto nákaze.

Veľkou devízou je, že svoju budúcnosť nepoznáme. Vieme ju len predvídať. Tieto predpovede vyzerajú jemne povedané pochmúrne. Spasiteľ so svojimi novými priateľmi sľubuje ale niečo iné, smutné je, že tomu začína nebezpečne veľa ľudí veriť.

Skryť Zatvoriť reklamu