V 1989 prekypel pohár trpezlivosti drvivej väčšine ľudí so svojvôlou komunistickej strany a jej prisluhovačov lebo nedokážem uveriť tomu, že by niekto nielen v tom období bol komunistom z presvedčenia, ale vyložene len zo zištných a prospechárskych dôvodov. Stupeň kolaborácie so zločineckým režimom bol rôzny, silové zložky sa veľa razy s radosťou predvádzali na obyčajných občanoch pod ochranou orgánu, ktorý sa nazýval Verejná bezpečnosť, prokuratúra a súdy bez problémov posielali do väzenia ľudí za paragrafy, ktoré boli len výplodom strany, ktorá paragrafy odporujúce hlavne ľudským právam naplno preberala od ruského vzoru na východe.
V ČSSR do r.1989 od začiatku sovietskeho dohľadu nad našou krajinou bolo odvlečených do sovietskych gulagov 20 000 ľudí, utečených pred komunistickým útlakom 180 000 ľudí a napr. vo väzení za pokus o prechod hraníc 80 000 ľudí. Pre ilustráciu mesto Košice má približne 240 000 obyvateľov, Žilina má približne 80 000 obyvateľov, čiže pred spravovaním krajiny na komunistický spôsob utieklo za hranice a vo väzení za pokus o prechod hraníc strávilo viac ľudí ako sú celé Košice.
Prečo to spomínam? Mám pocit, že dnes sme sa dostali opäť do stavu, že ľudia majú tejto vládnucej verchušky plné zuby. Kto to vlastne je? Z dôvodu, že nové politické garnitúry po roku 1989 sa nevysporiadali s komunistickou minulosťou umožnili týmto vyzlečeným nomenklatúrnym kádrom komunistickej strany naplno sa etablovať v spoločnosti už pod rôznymi neprehľadnými, údajne ľavicovými zoskupeniami. Bolo by ilúziou domievať sa, že títo oceľou kovaní straníci budú mať reálny záujem o spoluprácu s novými demokratickými stranami pri riadení spoločnosti z iných dôvodov, ako boli tie, pre ktoré vstupovali v minulosti do komunistickej strany. Čiže v prvom rade je získať osobný prospech z členstva v politickej strane, a ako jej nominant sa dostať do primeranej funkcie z ktorej bude mať prospech on, rodinní príslušníci a iné spriaznené osoby, čo pomerne groteskne pôsobilo pri ministerskej funkcii jedného súdruha a výrazne nadpriemernej úspešnosti rodákov z Komjatíc pri prisaní sa na verejné zdroje prúdiace z tohto ministerstva. Oponenti určite spochybnia môj názor, že tento minister bol nie náhodou v minulosti členom komunistickej strany.
Slovensko je celé prežrané takouto, kvôli nečinnosti polície, pomerne nenápadnou korupciou na všetkých úrovniach. Dnešné nomenklatúre kádre hlavne vo vedení dominantnej vládnucej strany nás budú presviedčať o opaku a zaklincuje to celé minister vnútra s tvrdením, že korupcia na najvyšších miestach nie je odhaľovaná preto, že tam neexistuje. Dúfam, že takéto tvrdenie, ktoré je výsmechom všetkym občanom tejto krajiny by mohlo byť poslednou kvapkou do beztak už plného pohára trpezlivosti.
Včerajší pochod proti korupcii, z podpory ktorého boli vylúčené nie náhodou slovenské politické strany ukázal, že nádej na obnovu krajiny nie je márnou.
