Slovenská šťuka diplomacie karpatského typu telefonoval s ruským ministrom. Kto si myslí, že mu pripomínal výročie prepadnutia našej krajiny vojenským zoskupením pod ruskými príkazmi, ten je na veľkom omyle a nepozná slovenské reálie. Telefonoval o príprave medzivládnej komisie Ruska so Slovenskom o vedecko-technickej spolupráci. Možno bolo obsahom rozhovorov aj sklamanie rusov, že na slovensku neposlušné inštitúcie a organizácie potvrdili, že vláda priateľsky naklonená ruskému agresorovi plánovala osadiť po celej krajine vyzvedačské ruské kamery. A mohli sme rusom ponúknuť na zlatom podnose monitorovanie celého slovenského priestoru, čiže aj možné vojenské presuny techniky armád krajín, ktoré sú zaviazané v prípade potreby Slovensku pomáhať hlavne proti tým Rusom, s ktorými sa komunistickí pohrobkovia dodnes bratríčkujú. Je smutné, že to nerobia skryte, ale úplne otvorene, s čím sa dokonca aj chvália pred svojimi voličmi. A evidentne to výraznej časti Slovákov vôbec nevadí.
Pamätám sa, ako sme sa ako malé detí bicyklovali po uliciach kade sa premávali ruské tanky a s neskrývanou radosťou sa točili po uliciach, čím demolovali cesty, ktoré v tých časoch boli v meste z veľkej časti prokryté dlažobnými kockami, takže prejazd tanku riadeného aktívnym rusom zanechával po sebe spúšť. Cítili sme sa ako hrdinovia lebo rodičia, by nám asi tie bicykle rýchlo zhabali.
Je august, predpokladám, že s blížiacim sa výročím povstania bude opäť tzv. verejnoprávna televízia vysielať množstvo oslavných filmov o partizánoch, kde bude nepravdivým spôsobom glorifikovať postavenie a účasť rusov na tomto povstaní. Slovensko malo svoju smolu v geografickom postavení, že sme stáli v ceste rusom pri ich postupe na Berlín a skutočnosť mi vychádza tak, že to nebolo oslobodzovanie našej krajiny, ale príprava na následné ovládnutie a následnú okupáciu.
Prví po vojne boli na rade Maďarí v roku 1956, takmer 3 000 mŕtvych má na svedomí ruský "brat", kde rusi potrebovali nastoliť poriadok s neposlušnými maďarmi. Pri "oslobodzovaní" ČSSR v 1968 to bolo "len zanedbateľných" necelých 200 obetí. Dnes na Ukrajine sú to už státisíce obetí. A stále je za tým všetkým len ten ruský mužík.
Mužík, ktorý v 21.storočí nie je schopný zaviesť v Rusku napr. na všetkých základných školách splachovacie toalety. A slovenská šťuka bude rokovať o spolupráci, namiesto toho, aby žiadal dodržiavanie základných pravidiel OSN a ľudských práv. Nepredpokladám, že sa pýtal, kedy Rusko vydá medzinárodnému súdu ruských zločincov za skutky spáchané a páchané na Ukrajine.
Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť. Verím alebo možno skôr dúfam, že Slováci si konečne začnú klásť otázky a konať podobným spôsobom ako napr.Poliaci alebo pobaltské krajiny. Zamýšľam sa tiež trochu nad mlčanín slovenskej opozície, ktorá nezorganizovali nič, napr. podobné ako česi, ktorí na to použili to staré známe : "Běž domu Ivane". Takých nápisov boli vtedy plné ulice. A slovenská šťuka blúzni o spolupráci s Rusom.
Slovensko bude skutočne stále len ticho?
