Starú Petržalku bývalých prešporákov si pamätám len nejasno lebo sme sa tam dostali občas po návšteve kolotočov na petržalskej strane Bratislavy. Pamätám si to len ako takú zaostalú dedinu s dajakou odpudivou krčmou, kde sme sa zastavili na dajakú malinovku. Potom Petržalka z mojich spomienok takmer vypadla a dostala sa mi povedomia neskôr, už ako symbol socialistickej výstavby panelových králikární, ale naďalej ostala odpudivou. Neviem, či právom alebo neprávom, ale v mojich myšlienkach to tak ostalo.
Napriek postupu času sa toho oproti minulosti v mnohých oblastiach temer nič nezmenilo. Na húsenkovú dráhu sme chodili k Dunaju na petržalskej strane a to ostalo dodnes. Stačí sa previezť aj len predpísanou rýchlosťou po Petržalke a zistíte, že húsenková dráha v Petržalke ostala. Akurát v podstatne väčšom rozsahu, ako bolo pri tých kolotočoch. Komunisti pri tej výstavbe tak krivé cesty nemohli urobiť náhodou. Čiže symbolika ostala.
Petržalka sa stala útočiskom pôvodných obyvateľov Bratislavy, ktorých tam presťahovali socialistickí plánovači pri likvidácii častí podhradia. Masívne osídľovanie Petržalky sa rozvinulo hlavne imigráciou obyvateľstva zo všetkých kútov Slovenska do Bratislavy a veľkú rolu zohrala hlavne generácia tzv.husákových ročníkov detí a socialistickí plánovači a relizátori neboli schopní pokryť potreby bývania inak, ako len uniformnou panelovou výstavbou so všetkými negatívnymi prvkami extra lacnej a rýchlej výstavby.
Človek by povedal, že si toho Petržala užila už dosť a zaslúžila by si citlivý prístup, aby sa z tohto nepodareného experimentu stalo konečne príjemné miesto na život. Na mnohých miestach dostatočne veľké voľné plochy by si pýtali niečo zmysluplné, čo by z tejto novej mestskej časti urobilo podstatne príjemnejšie miesto na život, ako je dnes.
Nebudem snívať o riešeniach, ktoré prijali nemci po zjednotení krajiny z niektorých miest bývalého východného nemecka, kde podobné králikárne jednoducho zlikvidovali. Slovensko nikdy nemalo dostatok finančných prostriedkov ani na základné potreby krajiny pri už aj tak nízkych nárokov jej obyvateľov a samozrejme ani nikdy mať nebude.
Ako sa tak dnes dostanem občas do Petržalky, tak hľadím, že komunálni politici jej už prakticky zasadzujú posledné klince do truhy.
Podľa dostupných informácií najmenší byt u nás by podľa noriem mal byť najmenej 16 m2, v Británii napr. 37 m2, samozrejmosťou je to, že v porovnaní s priemernou výmerou bytov v Európe je na Slovensku nižšia. Každému súdnemu človeku je pritom jasné množstvo negatív, ktoré vyplývajú z bývania v takýchto králikárňach. A komunálny politik rozhadzuje developerom stavebné povolenia, aby sa v podobných králikárňach plynulo pokračovalo ďalej. Veď často stavia "náš" človek. A potom sa iní prezieraví politici čudujú, že mládež uteká z týchto preplnených bytov na ulicu so všetkými negatívami vyplývajúcimi z tohto javu.
Pozerajúc sa na dnešnú masívnu bytovú výstavbu v Petržalke súdnemu človku je až ťažko. V minulosti sme odsudzovali panelovú výstavbu, dnes sa stavia prakticky len z betónu. A hlavne sa stavajú takzvané malometrážne byty, inak povedané, znovu králikárne. A ako na to vplývajú komunálni politici, ktorí majú všetky zákonné prostriedky poruke, aby mestu vtisli svoju pečať a nie svojvoľu developerov? Správajú sa ale skôr ako spolupracovníci developerov, čo je aj dosť ľahko i možné. Čo bude o ďalšie desaťročia s bytovým fondom? Pozerám na tých pár fotografií a otvára sa mi nožík vo vrecku pri pomyslení na tých komunálnych politikov, ktorí sú spolutvorcami tejto hrôzy od prijatia územného plánu, cez stavebné povolenia, až po kolaudáciu.
