Pred dvomi týždňami Slovensko urobilo prvý krok ku skultúrneniu našej krajiny, k zastaveniu rozpínania sa červenej rakoviny, ktorá zožiera našu spoločnosť už viac ako desať rokov. Rakoviny, ktorá rozožiera ešte nedostatočne zakotvené demokratické inštitúty. Ťažko sa môže niečo vyvíjať, keď je to ešte mladé, slabé, ale už je to napadnuté metastázami, ktoré priživuje agresor z východu, ktorého už celý civilizovaný svet odvrhol. Vidno to na dvojtvárnosti našej zahraničnej politiky, kedy jeden z hlavných hejslovákov napriek programovému vyhláseniu vlády sústavne spochybňuje to, čo v minulosti odsúhlasil a do Ruska sa chodí objímať s ľudmi, ktorí majú zakázaný vstup a sú vystrnadení z civilizovanej časti sveta.
A čo nám vlastne hrozilo? Ľudia by povedali Sodoma a Gomora. Z predchádzajúceho obdobia hrozilo, že vodca SMERu po prejavenom záujme sa mohol stať dokonca predsedom ústavného súdu. Inštitúcie, ktorá ako posledná inštancia má strážiť rešpektovanie ústavných princípov našej krajiny. Inštitúcia, ktorá môže na základe podania na ústavný súd prepustiť ktoréhokoľvek zločinca na slobodu, ak zhodnotí, že rozsudok súdu odporuje niektorému článku ústavy Slovenska. Kreativite sa predsa medze nekladú. Predsedom ústavného súdu by podľa predstáv týchto bývalých komunistov mal byť človek, ktorý inicioval a presadil viacero zákonov, ktoré boli v priamom rozpore s ústavou Slovenskej republiky. Vyvlastňovanie majetku povýšil nad právo vlastniť majetok. Presne v duchu komunistických tradícií. Zakázal podnikateľom vytvárať zisk. Ďalší nezmysel v podaní vedúcej vládnej strany. A znovu musel ústavný súd zakročiť.
Na rozdiel od víťazky volieb, jej protikandidát nepotvrdil, že by ústavný súd ochránil pred svojvôľou týchto bývalých nomenklatúrnych kádrov. Slovensko by urobilo zásadný krok, aby jej predstavitelia vrhli krajinu do ruskej náruče, tak ako sa tam plíživo približuje náš južný sused. Prezidentom krajiny by bol poslušný "nestraník", ktorý som presvedčený, že by spolupôsobil v pokračovaní morálneho a inštitucionálneho rozkladu našej krajiny.
A čo naša nová prezidentka? Nakoľko je pre nás do určitej miery neznámou, tak môžme vychádzať len z jej vyjadrení a vystúpení v médiách v rámci predvolebných diskusií a prehlásení. Tie na mňa ale pôsobia veľmi upokojúco a napriek obmedzeným právomociam môže prezident vniesť svieži vietor, ktorý bude viať správnym smerom. A nie každú chvíľu nepredvídateľnými smermi. V jednom z jej prvých vystúpení nás informovala v tom zmysle, že sa bude snažiť pretaviť svoje predstavy kultivovaným presviedčaním o svojej pravde a nebude presadzovať konfrontačný tón. V tom jej samozrejme držím palce, verím, že sa jej to bude dariť. Z minulosti som ale trochu skeptický lebo Slovensko je dnes v tomto marazme aj preto, lebo "nežná revolúcia" v 1989 bola príliš nežná a jej predstavitelia možno nedomysleli to, že rakovina sa dá liečiť hlavne chirurgicky a nie homeopatikami.
