Takýto populistický nezmysel asi môže napadnúť len človeka, ktorý úspešne urobil v minulosti vysokoškolskú skúšku z marxizmu-leninizmu.
Čo je to vlastne dôchodok? Dôchodok v minulosti slúžil na náhradu príjmov starého človeka, ktorý vzhľadom k svojmu zamestnaniu počas aktívneho ekonomického života si nebol schopný zabezpečiť na starobu dajaký príjem. Za čias Rakúsko-Uhorska dôchodok dostávali štátni zamestnanci, zamestnanci železníc, policajti, čiže skupiny obyvateľstva, ktoré vykonávali činnosť potrebnú pre chod krajiny a nemali možnosť byť ekonomicky aktívni v inej oblasti.
Postupne sa tento systém sociálneho poistenia, zjednodušene ho nazvime dôchodok rozširoval na stále väčšie skupiny obyvateľstva a pomaly prestal plniť svoju pôvodnú funkciu.
Humanizácia ľudstva v spojení s prírastkom obyvateľstva postupne viedla k tejto Ponziho schéme, ktorá nás začala dobiehať a dá sa povedať, že nás už aj dobehla. Prirodzený prírastok obyvateľstva v Európe sa prakticky zastavil. Pôrodnosť klesla prakticky na úroveň, ktorá už neumožňuje prirodzený prírastok obyvateľstva a čím je väčší tento problém, tak tým viac zamestnacov má pocit, že má nárok na čoraz vyšší dôchodok a samozrejme v čo najskoršom veku. A vtedy nastupujú populisti. To je ich pôda, to je miesto, kde sa cítia najistejšie. A vtedy populisti začínajú sľubovať nesplniteľné a čím väčšia hlúposť, tým väčší úspech vo voľbách.
Keď si tak rozoberám úspechy jednotlivých strán a ich programov, tak začínam chápať, prečo je Slovensko na chvoste vo výdavkoch na vzdelanie. V rámci krajín Európskej únie Slovensko dosahuje približne 16% vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo je v únii hlboký podpriemer a snaha únie dosiahnuť do roku 2020 minimálne 33% vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov je pre našu krajinu nedostihnuteľná. Najmä teraz, keď vedúca strana spoločnosti má snahu nahnať čo najviac mládeže krajiny do učňovského vzdelania a potlačiť rozvoj vysokoškolského štúdia. Aj keď sa všetkým vysokoškolákom nepodarí zamestnať sa v odbore, je vysokoškolsky vzdelaná rodina predpokladom základu lepšej výchovy detí, ktoré sú viac vedené k slušnému správaniu sa a vzdelávaniu sa. Čo ale vyvoláva paniku populistov vo vedení krajiny je fakt, že tieto kategórie obyvateľstva sú viac vyberaví pri voľbách, sú viac kritickí k zvoleným predstaviteľom krajiny a je menšia pravdepodobnosť, že sa pridajú k rôznym radikálnym a extrémistickým skupinám.
Podľa rôznych štatistík sú Slováci jedným z najmenej tolerantných národov v Európe. Drvivá väčšina Slovákov nechce mať za suseda černocha, aziata, moslima, cigáňa, gaya, lesbičku, a je dosť možné, že by ani nemal byť napríklad ľavák.
Pri súčasnom reálne katastrofickom výhľade demografickej krivky na Slovensku, nemá krajina žiadne dobré riešenie zabezpečenia vyplácania dôchodkov v budúcnosti. Na Slovensku sa už teraz dvihla veľká vlna nevôle pri zamestnávaní občanov iných krajín Európy, ľudia sa pomaly chovajú nenávistne k Srbom, Rumunom, Ukrajincom lebo títo sú ochotní a schopní vykonávať práce, ktoré z rôznych dôvodov nie sú schopní vykonávať Slováci.
To je realita. A čo teraz s tým. Ak vychádzam z vzdelanostnej úrovne Slovenska, tak občania potrebujú počuť jednoduché a priame riešenie. A nie je nič jednoduchšie pre vedúcu stranu spoločnosti poprieť svoj nedávno prijatý zákon o dôchodkovom zabezpečení a začať púšťať nezmysly o ústavnom zákone ohraničenia maximálneho veku odchodu do dôchodku. Slovensko dodnes dopláca na riešenia komunistov z éry socializmu, ktorá nás dostala do toho marazmu, v ktorom sa nachádzame dnes. Takže nám tí istí populisti založia ďalší ekonomický granát, ktorý nám s plnou silou vybuchne už o pár rokov. Slovensko už zopár rokov prejedá svoju budúcnosť jedným populitistickým opatrením za druhým. Ako z toho von? Pravdupovediac nevidím to ružovo. Čoraz väčšie skupiny obyvateľstva sú zavislé ako námedzní robotníci vo fabrikách, pozerajú sa na svet svojim jednoduchým pohľadom a nevedia, alebo nechcú si zrátať, koľko je dva plus dva. A populisti im ponúkajú chlieb a hry. Takže namiesto vedeckých centier staviame pre oligarchov štadióny. A alkoholom potúžení "športoví" fanúšikovia pourážajú na štadiónoch všetkých vôkol seba, dajako sa dostanú domov, aby ráno stihli svoj autobus k pásu vo fabrike.
Toto je veru čierny výhľad pre krajinu. Ale máme to vo vlastných rukách. Prvá iskierka nádeje zasvietila pri župných voľbách. Nezadusme ju.
