Áno, už je to tu, predpokladané počasie na jarné obdobie je vždy očakávané a všetci dúfame v prekonávanie minuloročných teplotných rekordov lebo samozrejme sme po zime nedočkaví a radi by sme mali príjemné letné počasie na povel, neberúc do úvahy geografické umiestnenie Slovenska v rámci Európy.
Takže som sa vybral nabrať jarnú energiu a zamyslel som sa, ktorým smerom sa vyberiem, nechcel som ísť z Bratislavy von a prebehol som si v hlave možnosti, ktoré nám mesto ponúka.
Predpokladal som, že Železná studnička a Koliba budú preplnené, tak som sa vybral opačným smerom s tým, že zájdem k Dunaju, ktorý mi k Bratislave vždy patril. Pustil som sa ku Slovnaftu s tým, že sa poteším pohľadom na Malý Dunaj, ktorý si zo svojej mladosti síce pomätám skôr ako smradľavú stoku, ale po optimistickom zámere sprevádzkovať dávno zašlú slávu kúpaliska Lido som sa nádejal, že zlepšenie celkového stavu Dunaja, sa bude týkať aj Malého Dunaja.
Po príchode do oblasti Vlčieho hrdla som si uvedomil, že pravdpodobne žijem v ilúziách a v ničím nepodložených snoch, že v tejto časti mesta nastali pozitívne zmeny. Získal som pocit, že sa nachádzam na jednom veľkom smetisku, z čoho som bol mierne povedané prekvapený. Nepredpokladal som až tak veľmi zničené životné prostredie a tak veľkú mieru ignorácie zo strany hlavne mestskej časti Ružinov. Inak si to neviem vysvetliť. Pravdepodobne starostlivosť o čistotu a životné prostredie sa politickým nominantom nepredáva tak jednoducho ako megalomanské stavby, napr. najnovšie lanovka ponad Dunaj, prípadne v nedávnej minulosti osvetlenie mosta a iné nezmysly, ktoré slúžia len na vylepšovanie imidžu jednotlivých politikov.
Asi takto vábivo vyzeralo počas posledného víkendu okolie Malého Dunaja.
