Nebudem sa rozpisovať o jednotlivých politikoch, prípadne o stranách a rôznych záujmových zoskupeniach, ktoré sa tvária ako štandardné strany. Taká strana na Slovensku neexistuje. Neexistuje politické zoskupenie, ktoré by vytvorilo podmienky na skutočnú politickú súťaž vo vnútri strany, ktoré by boli stretom rôznych názorov, riešení, návrhov, ktoré by spoločnosť posunuli niekde inde ako do suterénu, čo na Slovensku prežívame v priamom prenose.
Sľubovali nám všetko možné, transparentné obsadzovanie funkcií v štátnej správe, zodpovedné hospodárenie krajiny, otvorenosť, pravdovravnosť a samozrejme čestný prístup voči svojim voličom.
K čomu sme sa vlastne dostali? Možno sme mali veľké oči a už len skutočnosť, že polícia stíha nomenklatúrne kádre postkomunistického SMERu je obrovským úspechom. Verím, že rozviazané ruky polície povedú ešte k mnohým prekvapeniam. Dokonca takým, že táto začínajúca očista spoločnosti nie je veľmi pochuti aj niektorým koaličným partnerom. Preto sa možno dá pochopiť tá frenetická snaha o referendum o predčasných voľbách. My, čo nemáme krištáľovu guľu a nedisponujeme inými ako bulvárnymi informáciami si na výsledky musíme len počkať.
Predčasné voľby ja osobne považujem za vrcholný akt nezodpovednosti politikov a za ďalší morálny hazard s voličmi. V poslednom období nám populisti ukázali, že správať sa nezodpovedne je cool a patrí to do dobrej spoločnosti. Požičiaš si peniaze, nesplácaš, nevadí. Vyhlásiš osobný bankrot, v prípade štátu dostaneš amnestiu a život ide ďalej. Akurát nikto nerieši toho veriteľa. Toho, ktorý sa chová zodpovedne, ktorý disponuje voľným kapitálom a požičia svoje peniaze tomu, čo niečo také nedokáže. A následne sa dočká len osočovania a výčitiek, že si vôbec dovoľuje pýtať svoje peniaze naspäť. A populisti opäť získavajú volebné hlasy lebo to sa jednoduchším voličom pozdáva.
Predčasné voľby sú niečo veľmi podobné. Na Slovensku je to už taký foklór. Normálny zodpovedný politik je bez šance. Vidíme v akom stave sa Slovensko nachádza. Krajina nie je bez eurofondov prakticky schopná existencie. Raketové tempo zadlžovania to dokazuje. Fond obnovy z EU teraz politikom padol do lona. Budú sa opäť rozdeľovať cudzie miliardy. Nevadí, že Slovensko dosiahlo rekord v štátnych výdavkoch, že človek dostane v skutočnosti už len 40 centov z každého zarobeného eura, že štátna rozpínavosť a spotreba peňazí nemá konca kraja. A pritom sme očakávali zodpovedné hospodárenie štátu. A opäť sa nepodarilo. Normálny politik, ktorý reálne skonštatuje stav krajiny a navrhne cestu z tejto slepej gréckej uličky je bez šance. Lebo to je bolestivý program na viac rokov a výsledok bude taký, že pri prvých škrtoch a obmedzenia sa nájde ďalší kaskadér, ktorý populisticky strhne masy na svoje strany, referendum o predčasných voľbách rozhodne, že ten zodpovedný politik to myslel až príliš zodpovedne a my to vlastne ani nechceme. A pritom je to cesta do pekla. Prečo nenecháme niekoho, aby svoju prácu dokončil a hodnoťme ho až potom.
V krajine, kde je módnym nedodržiavanie sľubov a fejsbúková predvolebná kampaň so sľubmi bez preukázania svojich minulých výsledkov mám skutočnú obavu o budúcnosť. Vidia to mnohí mladí, nezaťažení predsudkami a minulosťou, ktorí húfne opúšťajú tento smutný štát. Možno je to ale tým, že majú na Slovensko realistickejší pohľad. Dúfam, že sa mýlim.
