Predseda slovenskej údajne sociálno demokratickej strany paralyzoval svojou aroganciou a neschopnosťou normálnej komunikácie slovenskú spoločnosť do takej miery, že najmä predstavitelia jednotlivých politických strán nie sú schopní vecnej komunikácie medzi sebou (čo sa ani nedivím), ale nie sú schopní svoje postoje riacionálne vysvetliť a predostrieť ich voličom, čiže občanom krajiny.
Namiesto vecných argumentov nás predstavitelia politických strán zaplavujú demagogickými hlúposťami a predháňajú sa v získaní prvenstva o najväčší nezmysel roka. Pred takmer 30 rokmi sme si sľúbili, že keď vyženieme komunistov z vedenia krajiny, tak na ich miesta posadíme odborníkov s vysokým morálnym kreditom. Na začiatku táto snaha sa aj čiastočne darila naplniť.
Dnes, keď sa pozriem na jednotlivých predstaviteľov slovenskej politickej scény, tak sa vôbec nečudujem, že názov politik sa prakticky stal nadávkou. Nemôžem ani vysloviť svoj názor na jednotlivých politikov lebo v našej krajine právo a poriadok je neznámym pojmom a nemôžem riskovať, že svoj čas a peniaze budem míňať na obhajovanie sa pred justičnými orgánmi tejto krajiny. Tak ako museli vypovedať jednotliví zástupcovia hnutia za slušné Slovensko. Obvinenie z korupcie a financovania zo strany Sorosa bolo tak absurdné, že tomu mohol uveriť akurát tak jeden z najvyššie postavených policajtov krajiny.
V civilizovaných krajinách sa najmä v minulosti dostávali do čela jednotlivých politických strán, prípadne do čela krajín osobnosti s vysokým morálnym kreditom, s vodcovskými schopnosťami, ktorí dokázali za sebou potiahnuť masy. Samozrejme sa našli aj výnimky, taký Hitler alebo Stalin. V normálnej demokracii sa s tým spoločnosť dokázala vysporiadať a dnes Nemecko môžeme obviniť z čohokoľvek, ale určite nie z nedostatku demokracie, čo so sebou prinieslo aj hospodársku prosperitu. Na druhej strane nasledovníci Stalina stvorili zo svojej krajiny agresora a krajina o skutočnej demokracii nemá ani poňatia.
A čo bude s našim Slovenskom? Koho to tu vlastne máme? Kto sa naivne a neprávom nazýva elitou národa? Takzvaní politici sú zmesou všetkého možného. Tak ako celá krajina je rôznorodá, tak aj politici sú rôznorodí. Sú medzi nimi bezcharakterní karieristi, ktorí prezliekajú kabáty podľa vejúcich vetrov v spoločnosti, bývalí komunisti, ktorí nás dnes chcú vyučovať trhovej ekonomike alebo jednoducho bývalí podvodníci, ktorí sa tvária, že rozumejú všetkému od takej monetárnej politiky až po fungovanie OSN.
Pri svojich cestách ak nie som v časovom strese, tak sa snažím využívať cesty s vylúčením diaľnic. V takom Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Belgicku sa kochám prejazdami mestečiek alebo dediniek. Dnes som pri návrate do Bratislavy prešiel Záhorím do Bratislavy. Dlhšiu dobu som tade nešiel a skoro som zistil, že som urobil chybu. Cesta takzvanej I.triedy je v skutočnosti tankodromom, plným ťažkých nákladných vozidiel, kde musíte byť v sústavnom strehu, takže o prehliadke krajiny nemôže byť ani reči. Vôbec sa nečudujem, že Slovensko je na chvoste civilizovaných krajín v turistickom ruchu a krajine sa vyhýbajú aj utečenci, nieto ešte turisti.
V minulých dňoch sme absolvovali komunálne voľby. Možno naivne sa domnievam, že konečne skončila éra ďalšej dominantnej strany s neomylným predsedom na jej čele. Keď sa tak pozerám na našich politických predstaviteľov v parlamente, tak dúfam, že v parlamentných voľbách potvrdíme nastupujúci trend, ktorý naznačili komunálne voľby. A že sa konečne do parlamentu a do ďalších funkcií dostanú konečne ľudia, za ktorých sa nebudeme musieť hanbiť a začneme konečne opät dobiehať civilizované krajiny lebo v súčasnosti sme sa v mnohých oblastiach nielenže zastavili, ale dokonca kráčame naspäť. Pokúsme sa dostať do stredu Európy aj konečne mentálne, nielen geograficky.
