Neďaleko Trnavy, v obci Cífer včera odhalili pamätník nespravodlivo stíhaných, odsúdených alebo aj bez súdu uväznených nepriateľov mladého socialistického režimu. Režimu, ktorý pod vedením zanietených komunistických funkcionárov školených ruskými ideológmi začal dosiaľ nepoznanú éru bezprávia, potláčania ľudských práv, znárodňovania súkromného majetku, jednoducho potláčania všetkých hodnôt, ktoré platili na území Československa do príchodu sovietskej armády.
Neviem koľko obcí na Slovensku systematicky mapuje desaťročia neslobody, krívd, ktoré našim spoluobčanom spôsobil konkrétny vyšetrovateľ, člen ŠTB, prokurátor, či sudca. Tento počin v obci mi je veľmi sympatický lebo je iné v celoštátnych štatistikách spomínať desiatky tisíc uväznených, perzekvovaných a iné je menovite v obci prezentovať jednotlivcov alebo rodiny, ktorým táto zločinecká mašinéria ublížila. Štatiska je veľmi anonymná, ale takto človek vidí denne tieto rodiny a viac dokáže precítiť všetky tie krivdy, ktoré im napáchali v mnohých prípadoch aj ich susedia z obce. Nechcem vyvolávať potrebu pohonu na osoby, ktoré v mene štátnej ideológie len prezentovali pod ochranou zákona svoje vlastné potreby, zvrátené chúťky a svoje morálne hodnoty. Je ale veľmi výchovné, ak aj mladší ľudia dnes toto registrujú a nedovolia opakovanie sa podobného neľudského režimu, ktorý veľmi aktívne mnohí dnešní čelní predstavitelia tejto krajiny v minulosti podporovali.
Zomrel Fidel Castro. Milióny ľudí po celom svete si s úľavou vydýchli. Skončil jeden z posledných komunistických diktárov svojej doby, človek, ktorý organizoval, riadil a nariaďoval podobné neprávosti, aké sa v minulosti diali aj na našom území. Všetko sa dialo podľa odporúčaní boľševických pohlavárov Sovietskeho zväzu a malo taký istý rukopis ako u nás. V obci pri Trnave si toto obdobie pripomínajú ako obdobie útlaku, bezprávia bežných ľudí nadľuďmi organizovanými v komunistickej strane. Castro vďaka nedokonalosti a bezzásadovosti krajín svetového spoločenstva nebol nikdy obvinený a ani súdený za žiadny zo svojich zločinov na jeho vlastnom ľude, podobná beztrestnosť podľa mojich znalostí je aj v SR, vďaka kontinuite bývalých nomenklatúrnych kádrov KSS s poniektorými stranami Slovenska.
Aj slovenskí politickí nominanti sa vyjadrili k jeho úmrtiu s podivuhodnými komentármi o veľkosti tohto diktátora, ochote zúčastniť sa jeho pohrebu a slovenská televízia vo svojom spravodajstve aj spomenula návštevu Castra vo Vysokých Tatrách, kde dokonca s obdivovom skonštatoval miestny obyvateľ strelecké schopnosti tohto komunistu lebo bez problémov zabil dva kamzíky, pričom si nedokážem predstaviť v ktorej normálnej krajine by mu niečo podobné umožnili. V Tatrách zašli dokonca ďalej lebo v jednom hoteli je kaviareň pomenovaná ako Castro Cafe. Asi je nepredstaviteľné, že ktorejkoľvek civilizovanej krajine by čokoľvek pomenovali napríklad po takom Hitlerovi.
Na Slovensku si ale nedáme diktovať od nikoho (údajne) a preto sme dnes tam, kde aj patríme. Snáď to ale zmeníme.
