New York má viac ako 8 mil, obyvateľov, Bratislava asi pol milióna, maratón v New Yorku je obmedzený na cca 50 000 účastníkov, bratislavský má cca 10 000. New York má svojich zvolených zástupcov, ktorí riadia a organizujú život v meste, Bratislava má svojich starostov, primátora a svojim dielom aj župana.
Slovenskí, hlavne bulvárni novinári poslovenčujú v duchu slovenských tradícií všetko možné, politici už nechodia na summity ale na samity, na pobreží nezvykne hroziť tsunami, ale cunami a je slovenskou špecialitou poslovenčovať aj mená zahraničných politikov, takže nepíšeme o p.Merkel, ale podľa tradície valachov je nazývame p.Merkelová. Ja ale nebudem písať o Ňú Jorku, ale klasicky ostanem pri názve v pôvodnej krajine a to New York.
New York v minulých dňoch opäť zažil teroristický útok. Vrah údajne v mene vykonštruovaného náboženského nezmyslu dodávkou vrazil do davu ľudí a usmrtil nevinných.
V tomto sa chvalabohu Bratislava nemôže s New Yorkom porovnávať. Nedá sa povedať, že by to bolo zásluhou kohokoľvek konkrétneho, ale je to pričinením hlavne politikov vzídených z národa, ktorého obyvatelia sami nechcú žiť na Slovensku a húfne utekajú do zahraničia. A už vôbec nikto zo zahraničia sa na slovenskú hrudu netlačí.
O dva dni začali vyrastať proti podobným výčinom po meste New York podobné zátarasy. O 2 dni. V Bratislave taká rýchlosť je nemysliteľná. Regionálny politik by za 2 dni nemal ešte ani pripravenú reč, aby podobné výčiny okomentoval.
Vďaka ale poniektorým slovákom sme mohli v nedeľu v Central Parku počas maratónu vidieť aj slovenské symboly. A určite to pomohlo pozitívnemu obrazu Slovenska v zahraničí viac, ako žlčovité výpady slovenských politikov voči iným národom a náboženstvám.
Prečo som tu spojil maratón s aktom terorizmu? V maratónoch sa síce v obmedzenom merítku, ale atmosférou a nadšením ľudí môžme hrdo pozerať svetu priamo do očí. Nie je to ale náhoda, že do bratislavského maratónu sa politici veľmi neangažujú, čo je jeho obrovské šťastie. Dúfame, že to takto do budúcnosti aj ostane a jeho rozsah a pozitívny ohlas bude stúpať aj bez dojemne hranej starostlivosti politikov.
Na Slovensku v sobotu prebehli voľby do orgánov samosprávnych krajov. Medzi kandidátmi na predsedov, čiže županov sa zišli rôzne postavičky. Od skrytých fašistov, komunistov, cez iné formy antidemokratov sa na kandidátskych listinách objavili aj známe mená nielen komunálnej politiky. Keď si pozriem na Bratislavu a jej okolie, tak žasnem nad odvahou a prakticky nulovou sebakritikou niektorých kandidátov z komunálnej politiky, ktorí bez hanby klamlivými výrokmi a sľubmi pred voľbami presviedčali ovečky, že odteraz budú svoje funkcie vykonávať zodpovedne v prospech kraja. Chvalabohu ovečky si zhodnotili ich doterajšie účinkovanie objektívne a všetkých komunálnych politikov poslali naspäť. Ja tiež neviem, prečo to nerobili na svojich postoch doteraz. V New Yorku po tragédii za 2 dni dokázali začať budovať bariéry pred psychopatmi, v Bratislave rozbité zábradlie ako ochranu chodcov opravujú dlhé mesiace. Lebo údajne zákon o obstarávaní. V krajine, kde drvivá väčina politikov ide do funkcií z rýdzo prospechárskych dôvodov je aj dnešný zákon slabý. A to nehovorím o prakticky nulových trestných postihoch týchto zlodejov vo funkciách. Ale ako výhovorka neschopných politikov to pravdepodobne u poniektorých ovečiek zaberá.
Amerika je na svoje migračné vlny hrdá, medzi veľkým množstvom múzeí a pamätníkom je jedno určené aj migrácii.
Baštou SNS a jej protiimigračných nálad je pravdepodobne ŽIlina, ktorú preslávil jej neslávne známy primátor a predseda SNS. Asi nie je náhoda, že jej politickí nominanti budú snáď prvými skutočne odsúdenými vrcholnými politikmi tejto krajiny. Dúfame, že je to len začiatok.
A pritom aj predkovia z tohto regiónu v minulosti obohatli USA emigráciou zo Slovenska čo dokladá vzorový dokument v hlavnej hale bývalého imigračného úradu.
Asi budeme držať palce novým županom, aby sa im ich predsavzatia a hlavne sľuby občanom podarilo aspoň zčasti naplniť a aby sa stalo Slovensko krajinou, kde budú nielen jeho občania radi žiť, ale bude do krajiny lákať aj iných. Nielen krátkodobých námedzných robotníkov do fabrík umiestnených v našej krajine, ale aj iných, ktorí si vyberú Slovensko ako príjemné miesto na život. Prieskum napríklad medzi zamestnancami európskej liekovej agentúry nastavuje Slovensku kruté zrkadlo. Bratislava sa zaradila medzi najnežiadanejšie regióny Európy ako Varšava, Bukurešť alebo Sofia. Je to samozrejme doterajšou činnosťou výrazný vklad všetkých slovenských politikov a ich voličov.
