Je všeobecne známy veľký rozdiel medzi politikom a štátnikom. Dnešná koalícia jednoznačne potvrdzuje, že Slovensko si štátnika do čela krajiny ešte nezvolilo. V čase politikov z facebooku nám štátnik ani nehrozí.
Sociálne siete a ich prevádzkovanie napriek mne neznámym pozitívam, má aj veľmi negatívne dôsledky. Na Slovensku sa dostali k moci fejsbúkoví králi, slovenskí voliči svoju prácu vykonali bezo zvyšku správne, postkomunistické zlodejské štruktúry ukončili demontáž krajiny. Veľmi nerád by som získal presvedčenie, že sme zvolili politické strany a ich predstaviteľov úplne nesprávne. S výnimkou ministrov, ktorých by som zrátal na prstoch jednej ruky sú ostatní čelní predstavitelia tejto krajiny na smiech. Škoda, že je to smiech cez slzy.
Pandémia odsunula iné problémy krajiny do úzadia. Odhliadnuc od razantného nástupu ministra životného prostredia, ministra zahraničných vecí alebo ministerky spravodlivosti ostatných ministrov ani neregistrujem. Okrem poslušného dvíhania rúk na povel predsedu vlády som u ich rezortov nezaregistroval žiadnu zmenu k lepšiemu.
Na Slovensku máme problém. Dvoch kohútov na jednom smetisku. Už naši starí rodičia vedeli, že na tom smetisku má byť kohúť jeden. Pred takýmto rozhodnutím dnes stojí celá krajina. Na jednoduchú otázku ale nie je jednoduchá odpoveď. V prírode vždy platilo, že silnejší. Voči tomu slabšiemu to nie je akurát korektné, ale príroda vie, prečo sa takto rozhodla. Ten silnejší dokáže ochrániť spoločenstvo, svoje najlepšie gény odovzdá svojim potomkom. A spoločenstvo prežije. Je poľutovianiahodné, že slovenská politická scéna sa pravdepodobne bude musieť ubrať tiež týmto smerom. Dokážeme tým, že nie sme schopní kultúrneho dialógu, ktorý by bral ohľad aj na tých slabších. Nič nové pod slnkom, tieto naše rysy dokazujeme na každom kroku, takže len zlegalizujeme tento náš postoj, ktorý sa snažíme viac menej úspešne skrývať.
Už podpisom koaličnej zmluvy predsedami strán nás títo oklamali. Ľudia boli nedostatočne informovaní o správaní volebných lídrov v minulosti, v drvivej väčšine platí, že kto nekonal čestne v minulosti, nebude tak konať ani v budúcnosti. Starého psa novým móresom nanaučíš. Správanie a činy politikov toto pravidlo potvrdzujú bezo zvyšku.
Celý dnešný problém krajiny je Matovič versus Sulík. Nepoznám ani jedného z nich, v médiách sa pravdu nedozviete, skutočných žurnalistov je tiež tak na prsty jednej ruky, takže neviem na koho stranu sa mám postaviť. Po rozdaní kariet je víťaz jasný. Uvidíme, ako ktorý dokáže so svojimi kartami hrať. Je ale na zaplakanie, ak sa 5 miliónov štatistov musí len pozerať, ako kohúti hrajú karty. Vyhrá ten lepší? Tým, že má tých kariet najviac, neznamená ešte, že má tie najlepšie. Štatisti sa budú len prizerať, ktorý z týchto hráčov rozhodne o ich osudoch na roky dopredu.
