V poslednom období je trendom u nás nekriticky vychvaľovať predchádzajúci socialistický režim, odsudzovať súčasnosť a snívať svoje sny o období sovietskej diktatúry ako o období blahobytu a bezstarostného života bez skutočnej pravdy o jeho zničujúcom vplyve na celý stredoeurópsky priestor.
Myslím si, že jeden z hlavných problémov tejto krajiny je nedôslednosť a polovičaté riešenia ukončenia jedného typu riadenia a fungovania spoločnosti bez zodpovedajúceho modelu fungovania nového režimu. Skúsenosti hovoria o tom, že každé polovičaté riešenie sa raz vypomstí. Slovenské zdravotníctvo po roku 1989 prakticky neprešlo transformáciou myslenia a prístupu k pacientom. Voľný preklad z anglického patience je trpezlivý, znášajúci strpenie. V civilizovaných krajinách je to človek v zdravotných problémoch, vyžadujúci pomoc, ale taktiež je to aj klient, ktorý rôznou formou platieb poskytuje finančné prostriedky zdravotníckemu personálu, vývojovým centrám liečiv a všetkým ostatným, ktorí sú do tohoto procesu zapojení. Na slovensku je to len pacient a financovanie zdravotníctva pokračuje v osvedčenom socialistickom modele, kde sa štát tvári, že platí za svojich poistencov poctivú sumu a zdravotníctvo sa tvári, že pacientov lieči. Postsocialistickí politickí nominanti ale dokázali i z finančne podvyživeného zdravotníctva i tak vytiahnuť obrovské peniaze, čo je ale podľa hlavných predstaviteľov vedúcej strany ale len zdanie lebo v SR chvalabohu korupcia neexistuje.
Čo čert nechcel, podarilo sa mi odporúčaním obvodného lekára dostať sa síce ako doprovod, ale do niektorých častí areálu na bratislavských Kramároch. A hneď som sa začal cítiť ako v predchádzajúcom tisícročí v zaostalej časti spustnutej časti sveta. Nebol som si istý, či sa nachádzam v riadne fungujúcom zdravotníckom zariadení hrdej krajiny Európskej únie alebo pri maštaliach na Jednotnom roľníckom družstve v období rozvinutého socializmu. Desaťročia ignorácie povinnosti politických nominantov starať sa o majetok štátu so starostlivosťou riadneho hospodára samozrejme priniesli svoje ovocie. Zdravotníctvo po prvotnom pokuse vniesť do jeho hospodárania prvky skutočného trhového hospodárenia veľmi rýchlo skĺzlo naspäť do boľševického modelu riadenia. Populisti sa snažia sústavne presviedčať ovečky, že zdravotníctvo je a musí byť zadarmo a na počudovanie tomu tieto ovce aj veria. Snívajú o svojom socializme a veria tomu nezmyslu, že niečo môže byť zadarmo. Svoj diel na tomto má určite aj cielené finančné podhodnotenia zdravotníckeho personálu podľa starej socialistickej schémy, kde bolo potrebné i v platovom ohodnotení zdôrazniť, že pre krajinu je dôležitejší traktorista viac ako lekár. Tento jav pretrváva dodnes, čo bolo výrazne viditeľné, kedy predseda vedúcej strany tejto krajiny povzbudzoval robotníkov fabriky v štrajku, ale na druhej strane vyvíja činnosť, aby potlačil snahy inteligencie v štátom financovaných službách o akúkoľvek iniciatívu o slušné ohodnotenie ich práce.
Je iné počúvať a čítať v rôznych médiách o problémoch zdravotníctva a je niečo úplne iné vidieť to na vlastné oči. Na jednej strane skláňam hlavu pred zdravotníckym personálom, že vôbec pracuje v takomto prostredí, ktoré nedosahuje úroveň ani tých maštalí v civilizovaných krajinách EU, na strane druhej je úplne samozrejmé, že svojou pasivitou si pravdepodobne ani nič iné nezaslúžia. Keď si zlepšenie svojich podmienok dokázali vynútiť robotníci vo fabrike, tak mi je ťažko pochopiť, prečo to nedokážu pracovníci zdravotníckych zariadení.
Najsmutnejšie na tom ale je to, že viac ako zdravotníckeho personálu sa táto zaostalosť zdravotníctva dotýka všetkých občanov Slovenska. Dokazujú to i všetky možné štatistiky predčasných a zbytočných úmrtí vplyvom nekvalitnej zdravotnej starostlivosti. Súdiac podľa volebných preferencií a výsledkov volieb slovenským voličom tento stav evidentne vyhovuje. I keď ja som presvečený, že to takto nemá vyzerať. Predseda vlády je horlivým zástancom myšlienky, že občania východnej Európy by nemali byť považovaní za druhotriednych občanov napríklad v kvalite potravín, ale ja nerozumiem tomu, prečo som politickými nominantami tejto krajiny ja vtlačený do polohy druhotriedneho občana Európskej únie v poskytovaní zdravotníckych služieb. Pre tých neinfomovaných prínášam zopár fotografií bratislavských Kramárov.
