Ako dieťa som zažil krátke obdobie, keď bolo umožnené, že v základnej škole veľkodušne povolil režim nakrátko vyučovať náboženstvo. Čiže jeden deň na náboženstvo, druhý deň do pionierskeho paláca, dnes prezidentského. A chaos a protirečenia v detskej hlave boli dokonalé. Ku koncu roka to dosiahlo dokonalosť. Pri nádychu som si dal koncoročné predsavzatie, že sa budem modliť ráno aj večer a pri výdychu som bol "vždy pripravený" brániť socializmus pred náboženstvom.
Nebol som sám, predsavzatia sme si dávali všetci. Tie boli rôzne, prakticky ale vždy kopírovali nálady a pohľad na svet v rodine. Komunisti nás časom vychovali k tomu, že už to neboli predsavzatia, ale záväzky. Výsledok bol ale prakticky totožný. Ani predsavzatia, ani záväzky sa nedodržiavali a je to večná škoda. Hneď by bol svet krajší.
Aké predsavzatie si dávame dnes? A aké predsavzatia si dávajú naši politici? Ak by sa čo i len z malej časti naplnili, tak by sme tu mali také švajčiarske Slovensko. Tak, ako to sľuboval bývalý otec národa, z ktorého sa nakoniec vykľul jednoduchý zlodej. A to nehovorím o oveľa vážnejších zločinoch, ktoré tento otec národa organizoval. Bolo to v takom príkrom rozpore s realitou, že tieto predsavzatia alebo sľuby, ktoré dával babkám demokratkám môžme bez zveličenia nazvať priamo klamstvami.
Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len.....sme počúvali od Iva Hoffmana pred tridsiatimi rokmi. Veľké množstvo ľudí sa s týmto textom stotožnilo, je len večná škoda, že v dnešnom našom živote vládne úplný opak. Dokážem pochopiť, že jednotlivá osôbka to nedokáže uviesť do každodenného života. Však ako ľudia sme slabí a preto tie naše predsavzatia nedodržiavame. Ale čomu absolútne nerozumiem je to, že prečo to nevyžadujeme od politikov, ktorí podľa dávnych pravidiel by mali byť elitou národa. A mali by mať nad nami navrch. Nielen z negatívnej strany. Politici rozkrádajú krajinu nevídaným tempom. Tí, ktorým chýba pud sebazáchovy to robia priamo, tí šikovnejší majú na to svojich kaskadérov. V mnohých prípadoch je to dokonca naopak. Ten politik je tým kaskadérom, ktorý ide s kožou na trh, aby chránil toho väčšieho zlodeja. Je to národný šport. Asi nie je niečo v poriadku, keď zatiaľ iba dvaja vrcholoví politici vymenili ministerské kreslo a bavorák za väzenskú celu.
Novoročné predsavzatia sa ale dávajú naďalej. Líšia sa vekom, vzdelaním, spoločenským postavením. Dúfam, že väčšina týchto predsavzatí je pozitívna. I keď je možné, že som naďalej naivný. Neviem, aké predsavzatia si dáva zlodej. Budem menej kradnúť? Alebo nebudem vôbec kradnúť. Tí, na ktorých je vďaka skorumpovaným vládnym stranám polícia prikrátka, si pravdepodobne budú dávať predsavzatia v tom zmysle, aby ich nechytili a aby sa darilo tak ako doteraz. Tí hladní budú chcieť samozrejme viac. Myslím si, že aj tí najväčší zlodeji v krajine si nepovedia, že stačilo. Myslím si, že hlavné predsavzatie si títo zlodeji budú dávať také, aby to robili šikovne, aby ich nechytili. Vianoce strávili vo väzení už konečne aj dvaja bývalí ministri. Strana, ktorá ich nominovala a preberala za nich zodpovednosť je dnes opäť hrdým členom vládnej koalície. Bez hanby a studu. Aké predsavzatia si budú dávať ich voliči? Lebo ani volič tejto strany nemôže veriť tomu, že na tejto krádeži participovali len tí dvaja ministri. Ďalší zo spoluzlodejov ostali vďaka nedôslednosti a neschopnosti polície a prokuratúry nepotrestaní. Takže voliči tejto strany si dajú predsavzatie, že budú naďalej voliť zlodejov?
Ťažký život a rozhodovanie je v budúcnosti pred voličom. Aké predsavzatie si bude dávať na prelome rokov? Bude voliť osvedčených vykrádačov spoločného mešca, alebo sa obráti na nové tváre? V komunálnej politike vo väčších mestách sa už rozhodlo, že ľuďom stačilo arogancie moci. Pred Vianocami v Bratislave padlo ťažko merateľné množstvo snehu. Stačilo na to, že sa ukázala absolútna neschopnosť samosprávy plniť si svoje zákonné povinnosti. Predchádzajúce vedenie mesta aj mestských častí jednoducho odignorovali svoje povinnosti dané im zákonom v povinnosti starať sa o svoj majetok. Dokonca jeden zaslúžilý starosta zákon priamo nazval "zlým". To ho nezaujíma, že zákon odstránil boľševické krivdy, ktoré nútili občanov starať sa o cudzí majetok, jeho zaujíma akurát skutočnosť, že mestskej časti pribudli povinnosti starať sa o vlastné.
Takže, aké budú naše predsavzatia? Ak začneme tým, že prestane robiť to, čo sa nám nepáči, tak sme všetci vyhrali. Ak prestaneme veriť sľubom populistom a začneme ich skutky merať činmi a nie sľubmi, tak sme vyhrali. Občas sa určite pomýlime, necháme sa nimi oklamať, to je možné. Ale požadujme, ak nás už oklamú a okradnú, aby sme ich hnali na zodpovednosť a začali nimi plniť väznice. Trend nastúpený v posledných mesiacoch je sľubný, ale považujem ho zatiaľ za také iba rozbiehanie sa. Takže na Silvestrovskú noc bude môj záväzok znieť asi takto: Sľubujem, že v budúcom roku budem ........
To je už na každom z nás. Štastný Nový rok.
