Byť veľmocou je určite niečo úžasné. A najmä ak by ňou bola krajina, ktorá svojim počtom obyvateľov, asi 1% obyvateľstva Europskej únie alebo v podobnej výške HDP aj bola. V týchto počtoch neznamenáme v rámci EU prakticky nič a o svete ani nehovorím.
Sme teda veľmocou hokejovou alebo automobilovou? V rámci podpory športu z verejných zdrojov by sme hokejovou mali byť, ale výsledky hovoria niečo úplne iné. Jedine, ak by sa úspechom rátala účasť klubu v základnej časti súťaže v ruskom pokuse o NHL, na čo sa rôznymi skrytými formami skladáme aj my všetci. V predchádzajúcich rokoch to krajina zúžitkovala výsledkami, ktorých semiačko bolo zasadené v minulom režime, ale každý vie, že zo zašlej slávy sa žiť nedá a som zvedavý, dokedy budú politickí nominanti míňať nezmyselne veľa zdrojov na hokej, ktorý si to vzhľadom na výsledky vôbec nezaslúži. Ale samozrejme v rámci starej rímskej pravdy, že ľudu treba chlieb a hry sa nezmení nič.
Sme automobilovou veľmocou? Neviem, čím sa to hodnotí, ale ak počtom áut, ktoré z dovezených súčiastok poskladajú slovenskí robotníci v nepretržitej smennej prevádzke za pásom, tak potom asi áno. Ale byť automobilovou veľmocou by malo zahŕňať aj iné ukazovatele, nechcem tu rozoberať všetky možné súčasti takejto skladačky, ale automobilizmus zahŕňa aj širšie spektrum činností, nielen stáť pri páse a donekonečna opakovať monotónnu otravnú činnosť, ktorú možno nahradia roboty skôr, ako si sihneme uvedomiť. Krajina automobilizmom vôbec nežije, ak samozrejme do toho nezahŕňam ranný nástup do zberného autobusu, ktorý ľudí do týchto fabrík pozváža z okolitých dedín.
Nakoľko v týchto dňoch si nemôžem otvoriť ani chladničku, aby ma tam neotravoval všadeprítomný hokej, tak si dovoľujem nasledovnými obrázkami obrátiť pozornosť na to, že existuje aj iná zábavka, alebo možno aj šport, ktorý si myslím, patrí ku krajine, ktorá sa automobilovou veľmocou nielen nazýva ale ňou aj v skutočnosti je. A je pre nich druhoradé, že sa tam teraz dajaké majstrovstvá sveta v hokeji konajú. Takáto a podobné zábavky-športy asi viac ľudí nadchne pre technické smery, ako úplne zbytočné deklarácie politických nominantov a ich neúprimné snahy o zmenu. Asi je tiež nepotrebné hovoriť o tom, koľko chlapcov s otcami sa tam zúčastnilo a neviem koľko ich sníva, že s takými „mašinami“ by chceli mať v budúcnosti niečo spoločné. Je na škodu, že nás sa to netýka.
