Stretnime sa a rozoberme spolu celosvetovú zdravotnícko-politicko-spoločensko-ekonomickú situáciu. Bude to už nejaký ten rok, čo sme sa nevideli. Naposledy to bolo cez čelné sklo Tvojho auta, keď si ma púšťal na prechode pre chodcov. Bolo to také to milé náhodné stretnutie. Také mám asi najradšej. Už teraz sa teším, že Ťa znova uvidím.
A zavolajme aj Kuka. Ten oživí našu diskusiu jeho čerstvým zážitkom 4-týždňovej psychoterapie so svojou rodinou v byte. A, aby to malo naozajstnú úroveň, prizvime si aj odbornú komisiu. Profesor bude zastrešovať EBM a zdravotnícky pohľad na vec. Taktiež dohliadne na racionálne argumenty a jemné humorné dokreslenie. V tomto duchu by sa k nemu určite pridal aj čoskorodocent, ktorý zastreší právnicko-politickú stránku a, keďže pozná trilión ľudí, aj spoločenskú situáciu hádam registruje. Ty čoskorodocenta síce nepoznáš, ale Kuko a profesor, ho určite radi uvidia. Rovnako aj on ich. Profesora po 4 rokoch a Kuka po takmer 7.
Bude to paráda. Tak sa na Vás teším chlapci!
Dáme to na deviatu - pol desiatu večer. Aby naše princezny už sladko spali. Verím, že ma manžel pustí. Nie, nie, on ma nepustí. On ma bude posielať, hovoriac: "Potrebuješ to ako soľ. Choď. Naposledy, keď si sa bola sama zabaviť, šla si s profesorom na Star Wars. A to sú už 3 mesiace. Choď už!"... Vie, že potrebujem vypadnúť. Vie, že to bude pre mňa úžasná psychohygiena. Síce to nedospím v blízkej dobe, ale bude to stáť za to.
Stretneme sa na Hviezdku. Tam nikto nebude. Budeme mať celé námestie len pre seba. Vy si prinesiete svoje plechovky piva a ja svoju fľašu ružovej Frankovky od nášho obľúbeného skalického vinára. Vezmeme si rybárske stoličky, aby sme si mohli posadať do pekného päťuholníka so stranami dĺžky cca 3-4 metre. Bude to úžasné. Nad nami hviezdičky, úplné ticho, chutný mok a príjemná konverzácia.
Vy dopijete svoje plechovky, a potom aj moje víno. Lebo ja budem už po 1,5 deci veselá a poviem Vám všetkým, ako Vás veľmi ľúbim a, ako mi chýbate. Lebo moje srdiečko je také veľké, že je v ňom veľmi veľa rôznych druhov lásky, ktorá je vždy čistá, úprimná a nekonečná.
Lebo práve teraz, viac ako kedykoľvek predtým, si uvedomujem, aké šťastie mám a, koľko krásnych ľudí poznám. Akých mám úžasných rodičov. Akého mám úžasného manžela. Aké mám úžasné deti. Koľko úžasných Martinov mám za kamarátov. Koľko skvelých kamošiek Silviniek. Bláznivých Natálii. Fantastických Katiek, Zuzán, Mišov, Janíčkov a Janušiek. To, čo je najdôležitejšie a najcennejšie, sú krásni a dobrí ľudia.
A, aby bolo takých ľudí na svete viac, musíme sa snažiť my rodičia. A investovať, koľko sa len dá, do našich detí. Dať im náš čas a energiu. Aby z nich vyrástli dobrí, múdri a milujúci ľudia. Teraz na to máme priestor. Sme s nimi doma celorodinne viac, ako inokedy. Preto máme jedinečnú šancu urobiť všetko, čo dokážeme, aby tie chvíle boli, čo najkrajšie, aby sme v nich boli plne prítomní a, aby sme sa s nimi úprimne a detsky tešili z každučkej maličkosti.
Lebo síce zajtra tu budeme. Asi aj pozajtra, aj o mesiac a asi aj o rok. Ale, či tu budeme o dvadsať rokov, či zažijeme naše deti mať deti, to je vo hviezdach. Jediné, čo je isté, je tu a teraz. Preto sa pokúsme žiť tieto okamihy, čo máme teraz, najlepšie, ako vieme :)
