Odvšadiaľ počúvam, že s Kotlebom nie, ani s Kollárom nie, ale nedá sa, niečo urobiť treba. Odnikiaľ nepočuť, že by sa niekto vážne zamýšľal nad skutočnosťou, prečo sú väčšinou diskutéri vulgárni, násilní, arogantní, pôsobiaci ako uvrieskaní primitívi, hoci samotný Kotleba takto nepôsobí. Zabúda sa tiež, že žijeme v DEMOKRATICKEJ spoločnosti, kde sú pomerne presne určené pravidlá a hranice. Ak má teda niekto problém s faktom, že Kotlebova strana sa dostala do parlamentu, pýtam sa, čo urobil preto, aby sa tam napríklad nedostala a prečo si to všíma verejnosť až teraz, keď už majú odklepnuté kreslá v parlamente? Prečo nerobili pochody predtým, že treba zmeniť Ústavu a presnejšie popísať, čo sa považuje za neprijateľné? Ak je teda trestným činom fašizmus, potom i pozdrav NA STRÁŽ by mal patriť medzi prejavy blízke fašizmu, pretože pozdrav pochádza z obdobia toho Slovenského štátu, ktorý bol prisluhovačom hitlerovského Nemecka. Tak hovoria nielen predkovia, ale aj oficiálna história tohto obdobia. Prečo však nestretnúť sa s Kotlebom, ktorého kreslá sú rovnocenné s kreslami ostatných strán? Prečo s ním neviesť dialóg? Ani mne sa napríklad nepáči jeho názor, že keď sa narodí poškodené dieťa, treba ho usmrtiť; veď potom by som nežila ani ja, ani môj úžasný syn, v histórii by sme nepoznali dielo mnohých, ktorí predsa len prežili, a ako by sa to páčilo tomu BOHU, ktorého neustále ťahá za nohy? Inak aj kňazi mu dávali hlas; zradili tým svätú cirkev? Sú teda "fašisti" ? Sú tiež "dementní"? Čo sledujú vlastne?
Ale pozrime sa na to inak: keby Kotleba nezískal toľko hlasov, nebolo by toľko kriku, toľko rečí, lamentovania, toľko zhrozenia a toľko úžasu. Znamená to, že si predsa len niekto niečo všimne a začne sa diať niečo skutočne nové, možno i pozitívne iba zo strachu pred Kotlebom? No potom je jeho vstup do vlády požehnaný. Ale nemyslím si, že je to také jednoduché, lebo nevidím skutočnú rovinu záujmu o ľudí, ktorí sa rozhodli voliť tak, ako volili. Nevolili napríklad SDKÚ. Málo dostala i SIEŤ. A ešte je tu vzkriesená SNS. S Dankom, o ktorom sa tiež veľa popísalo. Zvláštne, o Kollárovi sa zase toľko toho nepopísalo; zariadil si to tak alebo ako? Tiež to bol divný pocit vidieť ho s červeným šálom aj s jeho háremom. (Predpokladám, že to boli tie "jeho baby", ak nie, tak sa ospravedlňujem). Je to pekne podelené. Každá zo strán niečím vyniká. Jedna kauzami, druhá "kto za pravdu horí", tretia hrabivosťou, štvrtá liberalizmom, piata extrémizmom, šiesta slabým záujmom o človeka ako takého, siedma pokrytectvom... a tak ďalej...úžasná kompozícia; vhodná priamo pre Vincenta van Gogha. Namaľoval by to asi pod názvom "SLOVAČ POD SLNKOM" alebo podobne.
Takže páni politici, odporúčam do vašej pozornosti diela, ako je napríklad prehľadná knihaZákladní modely demokratických systémů (Komparace politických systémů)
CZVladimíra Dvořáková a kolektív
aby ste pochopili, čo sa presne deje, o čo ide, a prečo by ste sa navzájom mali rozprávať aj v prípade, že vám to nie je milé, že vám to dvíha adrenalín, ale pochopte, v prvom rade ste tu preto, lebo vás na vaše skvelé posty nominovali ľudkovia, ktorí tým preukázali akúsi dôveru vo vaše skutky. Nuž, či chcete alebo nie, skúste tú dôveru nesklamať. Skúste komunikovať a poukazovať na nedostatky.
