Keď sa pozerám z ktoréhokoľvek pohľadu na osoby, ktoré zasadli na pántiky slovenského parlamentu, pretieram si oči, a stále vidím samé sliepočky, húsky, kačičky, nechýbajú ani kone, voly či pár somárov... ZVIERACIA FARMA. Už viem, prečo bola za socializmu zakázaná a každý, kto ju rozmnožoval, mal problémy.
I ja som kedysi dávno preložila Orwellovu ZVIERACIU FARMU do slovenčiny, prepísala na špeciálne blany a rozmnožovala som ju pre tých, ktorí chceli vedieť viac, než ako nám servírovala televízia a rozhlas. Bola som celá fialová od tej tlače, vlastne od cyklostylovania, čo si dnes už asi ani neviete predstaviť. Žiadne lasery, žiadna inteligentná tlač... kto tajne niečo rozmnožoval, zvyčajne ho usvedčili fialové ruky, ktoré ničím nešli umyť a počet použitých blán, ktoré nesúhlasili s tými nepopísanými... Opäť sa mi natíska kacírska myšlienka: niektoré parlamentné zvieratká majú tiež ručičky a labky, ktoré bučia špinou, a tú nijako nemožno zmyť, zakryť alebo odstrániť. Iba amputáciou niektorej končatiny..., ale kto by také nádherné pazúriky orezával, však?
Všimla som si aj pár jedovatých hadov, ale tie nepatria medzi domáce zvieratá; ako sa len sem primiešali? Žeby dierou v plote? Máme na nich protijed? Netuším, mám z toho akýsi zmätok. Čo si asi počne niektorá ustráchaná myška, ak ju zamerajú? Ako bude púliť oči sebavedomá ropucha, ktorá od strachu zozelenie a možno aj napuchne?
No a sedí tam aj pár dravcov, hoci to tiež nie sú klasické zvieratá zo slovenskej farmy, lepšie, zo slovenského JRD. Nechápem, ako pri ovciach pokojne obsedia hladné vlky, a ako zajačik bez strachu neustále dráždi statného medveďa!? Vari sa pomiatol? Všimla som si, že zajačik berie svoju stoličku v parlamente ako dosiahnutie životného cieľa bez vedomosti o tom, prečo tam vlastne sedí, a čo sa od neho v skutočnosti očakáva. Nu, pogadí,... úlisne sa zakráda hladný vypĺznutý vlk s hodinkami možno aj za dvanásť dôchodkov a s okuliarmi - asi s diamantmi alebo také niečo... Bude chcieť zajka rovno zožrať? Veď uvidíme. Čas ukáže...
Okrem toho som pri previerke tvárí a tváričiek naďabila aj na párik chameleónov, a večne striehnucich jastrabov. Nechýbajú ani havrany, ale ani potkany, či dve sovy a jedna holubička. I táto bude roztrhaná havranmi ako tie, ktoré vyslal ani nie tak dávno pápež na Ukrajinu? Ťažko povedať, čo toto "demokratické" stádo dokáže, napokon, nech by ste sa na tieto zvieratá pozerali hocijako, zistili by ste, že im šéfujú celkom inteligentné svine a s nimi sú tam aj dvaja či traja ľudia. Ale po niekoľkých hodinách vôbec nerozoznáte, ktoré sú tie svine, hady, potkany a ďalšia háveď, a ktorí sú práve tí ľudia? Druh na vymretie? Alebo už celkom vymreli?... no ja teda vôbec neviem...
"Dvanásť hlasov burácalo hnevom -jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa to dialo s tvárami prasiat. Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto."
(George Orwell, Zvieracia farma, str.102)
