Vlani vyšlo viacero zaujímavých kníh týkajúcich sa populárnej hudby. Slovenskej, bývalej federálnej i svetovej. Jedna z kníh sa venuje rockerom, metalistom a undergroundu. Môžete namietať, že heavy metal nie je populárna hudba. Ak ale skupiny ako Iron Maiden, Metallica či český Arakain predávajú kvantá albumov a vypredávajú koncerty, asi hrajú hudbu, ktorá populárna je. Aj Rytmus je populárny. Hoci produkuje hip hop. Alebo rap, ak chcete...

Úlomky spomienok je názov knihy, ktorú v spolupráci s Miroslavom Graclíkom napísalaMarika Gombitová. Intímna životná spoveď najpopulárnejšej slovenskej speváčky vyšla vlani v jeseni v čase jej veľkého návratu. Autobiografia prináša Marikin pohľad na jej kariéru. Dozvieme sa, ako dnes vníma ponuku Janka Lehotského presťahovať sa z rodných Turian nad Ondavou pri Stropkove do Bratislavy a stať sa členkou skupiny Modus. Vedeli ste, že profesionálnou speváčkou sa stala 1. júla 1976? V knihe sa dočítame aj o jej prvých dotykoch s hudbou, ktoré predchádzali vstupu do veľkého sveta, o sestre a troch bratoch, o otcovi, ktorý bol organistom v miestnom kostole, o jej obdive k speváčke Janis Joplin...
Marikina kniha je prvou autorizovanou biografiou, ktorá kedy vyšla. V minulosti sa síce objavilo pár kníh o nej, ale až Úlomky spomienok prinášajú dôveryhodné informácie priamo od prameňa. Marika Gombitová v knihe hovorí aj o tom, ako sa môže život zmeniť zo dňa na deň. Kvôli chorobe či autonehode. Príbeh Mariky Gombitovej je možno ľuďom známy, ale až v knihe Úlomky spomienok sa verejnosť môže dozvedieť, ako sa zmenil rebríček jej hodnôt po 30. novembri 1980. Nezlomný príbehMariky Gombitovej v knihe Úlomky spomienok je nadčasový. A pre slovenského čitateľa je dôležité možno aj to, že prostredníctvom Marikinej hudby je súčasťou tohto príbehu už viac ako tri desaťročia.

Ak už spomíname Mariku, vlani vyšla ďalšia autobiografia o Mirovi Žbirkovi. Volá sa Zblízka a je iná ako tá, ktorú napísal Jozef Kollár pred pätnástimi rokmi. Volala sa Meky. To len, aby ste vedeli...
Autorom novinky je Honza Vedral. A prináša v nej nielen príbeh Mira Žbirku, ale na pozadí aj informácie o vzniku a formovaní slovenského šoubiznisu počas socializmu v 70. a 80. rokoch.
Miro Žbirka, či už ako člen skupiny Modus - spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou - alebo ako sólový interpret po založení skupiny Limit, ktorú zosnoval spolu s Lacom Lučeničom a celé 80. roky nás zásobovali pesničkami, ktoré si dodnes pamätáme - je právom súčasťou pomyselného slovenského hudobného zlatého pokladu. Autobiografia Zblízka pripomína aj jeho víťazstvo na Bratislavskej lýre, zisk federálneho Zlatého slávika i komunistických cenzorov. Ktorí odobrovali text každej jednej pesničky. Vedeli ste, že Biely kvet bol pôvodne čierny? Komunisti však boli proti - podľa nich - pesimistickým súvislostiam. A tak prinútili textára Kamila Peteraja, aby pesničku spolu s Mirom Žbirkom premaľovali.
Kniha sa zameriava aj na najväčšie úspechy obľúbeného speváka, ale prináša aj čriepky a zabudnuté tajomstvá konca 60. rokov. V tom období sa totiž formovali vzťahy, z ktorých vzišla nielen skupina Modus, ale aj Elán či Taktici. V prípade Modusu to momentálne vyzerá tak, že dvaja zakladajúci členovia - Jano Baláž a Ľubo "Kyslík" Stankovský - po tom, ako značku preslávili Marika Gombitová, Miro Žbirka a Janko Lehotský - vystupujú ako Modus, hrávajú hity posledného menovaného a veria, že Modus bez Janka Lehotského je stále Modusom. Ale to je iný príbeh... V knihe sa Miro Žbirka po prvýkrát vyjadril k tomu, za akých okolností v roku 1980 odišiel od Janka Lehotského. Spolu s Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom.
Autobiografia Zblízka vtiahne čitateľa do širších súvislostí. Dozvieme sa nielen detaily o spomínaných cenzoroch a schvaľovacích komisiách. V knihe sa hovorí aj o tom, ako znášali umelci nezmyselné nariadenia režimu. Napríklad Žbirkovi zakazovali používať prezývku Meky. Rozpustené vlasy pred televíznymi kamerami? Zakázané! Rifle? Problematické alebo zakázané! Kniha odhalí aj to, prečo boli turné po Sovietskom zväze psychicky aj fyzicky náročné a či sa hudba naozaj neoddeliteľne spája so sexom a s drogami.

Keď už hovoríme o komunistoch, Pavel "Hirax" Baričák sa im vo svojej novinke Vždy pripravený! venuje viac ako dôsledne. Kniha má podtitul Socializmus, heavy metal a čučo a mapuje domácu hudobnú scénu od polovice 80. rokov. Hirax spoluzakladal kultovú martinsku kapelu Editor. V knihe opisuje zážitky mladého rockera putujúceho na koncerty režimom zakazovanej alebo mierne tolerovanej hudby. Názov knihy naráža na oficiálne heslo zväzu komunistickej mládeže a vtipne vykresľuje autorovu mladosť. Podstatné je, že aj výstižne a trefne.
Ak si dnes dokážete do minúty zohnať akúkoľvek hudbu prostredníctvom internetu, v minulosti to bolo podstatne zložitejšie. V obchodoch ste platne obľúbených kapiel našli málokedy. Aj preto existovali burzy - napríklad na futbalových štadiónoch - kde ste ich mohli kúpiť. Pašované zo zahraničia. Správny metalista sa musel aj správne obliekať. Aj bundy či rifle sa dali kúpiť iba na poločiernom trhu. Nielen o tom je však Baričákova kniha.
Prináša pohľad na vznik a vývoj hudobného undergroundu pár rokov pred pádom komunistického režimu. Prezradí aj to, čím sa vtedy jeho populárna skupina Editor odlišovala od dnes populárnej skupiny Gladiator. Obe fungujú dodnes. A každá to dotiahla inam. Ak chcete pochopiť súvislosti, určite si knihu Vždy pripravený! od Hiraxa prečítajte. Nahliadnete do duše chlapca a okúsite atmosféru doby, v ktorej sa za počúvanie piesní Karla Kryla vyhadzovalo zo škôl a zamestnaní, v ktorej bol nedostatok toaletného papiera, dámskych vložiek i pomarančov. Doby, v ktorej vám vydanie cestovného pasu schvaľoval miestny šéf strany, odborov a dôležité slovo mala aj tajná polícia...

Štvrtou zaujímavou knihou o hudbe, ktorá v roku 2016 v našich končinách vyšla je podľa môjho názoru titul Vinyl. Pýtate sa, čím môže byť v časoch digitálne šírenej hudby kniha, ktorú napísalMike Evans zaujímavá?
Strhujúco rozpráva históriu čiernych platní. Tým vinylovým predchádzali platne zo šelaku. Ale to už bolo veľmi dávno a tak si málokto spomenie, že sa prehrávali rýchlosťou 78 otáčok za minútu.
Vinylové platne mali dlhšiu životnosť a iné formáty. Viete, čo znamenajú skratky SP, EP a LP? A aký je medzi jednotlivými formátmi týchto vinylov rozdiel? Kniha Vinyl prináša aj informácie o vizuálnej časti hudobného priemyslu. Je bohato ilustrovaná reprodukciami obalov platní. Približuje aj to, ako mnohé z nich vznikali. Mike Evans vám pripomenie aj dejiny a vývoj kľúčových hudobných vydavateľstiev, príbehy spevákov i kapiel, ich prelomové nahrávky - jednoducho všetko a všetkých, čo určovalo predovšetkým od začiatku 50. rokov až po nástup kompaktných diskov trendy... A dozviete sa aj to, prečo v súčasnosti vinylové platne zažívajú renesanciu a prečo hudobníci vydávajú svoje nahrávky nielen na CD, ale opäť aj na LP platniach. Je digitál horší ako analóg? Aj takto znie možno polemika, ktorá sa v knihe Vinyl objavuje.
PS 1: Marika Gombitová vlani urobila comeback. Okrem knihy potešila fanúšikov prvým koncertom po mnohých rokoch.
PS 2: Miro Žbirka chystá v roku 2017 sériu koncertov s orchestrom.
PS 3: Janko Lehotský oslávi svoje 70. narodeniny veľkolepým koncertom.
PS 4: Hirax aktuálne pôsobí v skupine Ramchat, ktorá má na svedomí aj túto novinku. Prekvapivo sa však Hirax angažuje aj na inom ako metalovom poli. Konkrétne na poli world music. No verili by ste? :-)