Narodil sa 12. apríla 1944 v moravskom Kroměříži v rodine kníhtlačiara. Po roku 1948 sa celá rodina stala kvôli "kapitalistickému" pôvodu občanmi druhej kategórie.
V polovici šesťdesiatych rokov začína Karel Kryl verejne prezentovať svoje prvé piesne, píše texty aj pre iných, ale predovšetkým pre seba. V rozhlasovom štúdiu v Ostrave vznikajú jeho prvé nahrávky. Vďaka spolupráci s Jiřím Černým sa jeho piesne dostávajú do éteru celoštátneho vysielania a získavajú si obľubu. "Anděl", "Veličenstvo kat", "Nevidomá dívka", "Salome" - to je len zlomok z množstva piesní, ktoré v tom čase stihol napísať.
Po prepadnutí Československa vojskami "spriatelených" armád 21. augusta 1968 vzniká prvý naozaj ostrý protestsong "Bratři" ("Tak vás tu máme bratři z krve Kainovy / Poslové noci která do zad bodá dýku"), o niečo neskôr legendárna pieseň "Bratříčku, zavírej vrátka".
V chaotickej okupačnej dobe sa podarí vydať vo vydavateľstve Panton LP platňu s rovnomenným názvom niekedy na prelome zimy a jari 1969. Po letných prázdninách sa však Krylovi nepodarí dostať nazad zo zahraničného zájazdu - vtedajší režim zatvoril hranice ("Hranice nejsou korzo!" - Gustáv Husák, 1969), a tak ostáva Karel Kryl v Západnom Nemecku.
Ešte v tú istú jeseň vydáva svoj druhý album "Rakovina". Názov mal vyjadrovať situáciu, v ktorej sa Československo nachádzalo. Do krajiny sa LP pašuje v obaloch iných platní, piesne znejú z vysielania Rádia Slobodná Európa i Hlasu Ameriky.
Časom sa na neho doma zabúda, šíria sa dokonca fámy (živené Štátnou bezpečnosťou), že Kryl v emigrácii zomrel. Nie je to však pravda, pracuje ako športový (!) redaktor Rádia Slobodná Európa, v osemdesiatych rokoch pribúda jeho pravidelná nedeľná päťdesiatminútovka komentárov. Píše poéziu (zbierky "Zbraně pro Erató", "Sněhurka v hadřících", "(Zpod stolu) sebrané spisy", "Amoresky", "7 básniček na zrcadlo", "17 kryptogramů na dívčí jména"...), koncertuje v Kanade, USA, Nemecku, Austrálii..., vydáva ďalšie albumy. Skúša písať i v nemčine, oveľa väčší ohlas však majú jeho poľské piesne, či "prepoľštené" české skladby.
Koniec osemdesiatych rokov v komunistickom Československu prináša renesanciu jeho piesní ako prirodzenú súčasť rozmachu folkovej scény. Popri zakázaných piesňach polooficiálneho Jaromíra Nohavicu, Bokomary, Peterku & spol. a ďalších sa na kazetách šíria aj piesne Karla Kryla. Spomínaný Nohavica pašuje do jednej svojej piesne na neho odkaz ("malý muž na pódiu zavírá vrátka"), Radošínske naivné divadlo si dokonca trúfne do svojho predstavenia zakomponovať "Jeřabiny" z "Bratříčka".
Napriek snahám režimu sa jeden zo symbolov okupácie krajiny cudzími armádami z pamätí nevytratil úplne. Krylove piesne sa hrávajú pri táborákoch, mnohí ani nevedia, kto je autor, jednoducho tie piesne žijú svoj vlastný život.
Ale aj napriek týmto skutočnostiam je obrovským (príjemným) šokom pre všetkých, keď sa po dvadsiatich rokoch neprítomnosti v krajine postaví na pódium pred státisíce demonštrantov v Prahe i Bratislave a tí spolu s ním spievajú jeho piesne. Je začiatok decembra 1989. Karel Kryl sa stáva jedným zo symbolov revolúcie. A fenoménom. Jeho zmysel pre pravdu a princíp, ktoré z neho vyžarujú sú v tej dobe silným magnetom. Ale aj skvelým marketingovým artiklom pre niektorých "revolucionárov".
Kryl má vďaka pookupačnej povesti a emigrácii nálepku revolucionára, rebelanta a kverulanta. Málokto si však uvedomuje, okrem angažovaných piesní (a postojov) je i autorom nepolitickej tvorby. Dokonca ľúbostnej:
Modré jsou safíry tvých očí
A tyrkys slzí z pod obočí
Granáty rtů tvých v úsměvu
Den svítá pohybem tvých dlaní
A noc a měsíc v záři ranní
Loučí se. Končí rendez-vous
Etny tvých ňader - Stezka pasu
Nádhera loktů - zlato vlasů
A tvoje jméno v nápěvu
(Karel Kryl: "17 kryptogramů na dívčí jména", 1978)
Slza, jež sklouzla
po probdělé noci
do čaje
Přítomnost kouzla
které bez pomoci
vyhraje
Budoucnost věcí
která ubírá se
k rozcestí
Láska je klecí
v které umírá se
ze štěstí.
(Karel Kryl: "7 básníček na zrcadlo", 1974)
Andělské perutě
v sevřených dlaních svíráš.
Já do svých beru tě
a ty se otevíráš -
sladká až k zalknutí,
doběla rozpálená.
Poklekám na kolena.
Do klína vtisknu ti
polibek, cudnější
než políbení čela.
Tvé ruce konejší
má víčka rozechvělá
a moje vlasy mnou.
Ač oba nevidomí,
vidíme v bezvědomí ...
Jsem tebou. A ty - mnou.
(Karel Kryl: "Amoresky", 1982)
Začiatkom roka 1990 vychádza blesková reedícia "Bratříčka" - je to možné vďaka tomu, že po Krylovej emigrácii sa akýmsi zázrakom zachránili lisovacie matrice, ktoré niekto napriek hrozbe prísnych sankcii dvadsať rokov skrýval u seba v pivnici. Vychádzajú reedície ďalších Krylovych albumov vydaných v uplynulých dvadsiatich rokoch v zahraničí, k čitateľom sa dostáva v roku 1969 tesne pred vydaním zastavená "Kníška Karla Kryla", nasledujú stovky koncertov vo vypredaných športových halách a kultúrnych domoch na Slovensku, Morave i v Čechách. Karel Kryl je na vrchole obrovskej popularity merateľnej s vtedajšími prvoligovými domácimi protagonistami populárnej hudby (Elán, Karel Gott, Olympic, Peter Nagy...).
Dve desaťročia prežité v demokratickej krajine ho vedú k tomu, aby najskôr upozorňoval na úskalia prebiehajúceho porevolučného vývoja. Neskôr - keď sa nestretol s pochopením - sa rozhodol požiadať o nemecké občianstvo. Ostro nesúhlasí s rozdelením Československa, kritizuje Klausa, Havla i Kňažka. Zomiera pár týždňov pred svojimi päťdesiatinami 3. marca 1994 v nemeckom Passau.
Keď som sa ho po koncerte v aule Univerzity Komenského v Bratislave v polovici novembra 1993 opýtal, či mi poskytne rozhovor, neváhal. Volal ma do Umelky, kde na neho už čakali jeho bratislavskí priatelia. Namietol som, že nebudeme sami. Okamžite navrhol, aby som teda prišiel na druhý deň ráno o siedmej (!) do jeho hotela, že si dáme spoločné raňajky a spravíme interview. Bola to príjemná hodinka strávená pri čaji pod úslužným dohľadom čašníka. Kulisu nám robili štrngajúci príbor a taniere. Rozprávali sme sa o mnohých veciach, nezabudnem však na jeho reakciu na otázku, čím si vysvetľuje nadčasovosť piesní, ktoré napísal ešte pred emigráciou. Odpovedal: "Režim môžete zmeniť zo dňa na deň. Ľudí však nie. To potrvá roky."
Tušil - netušil, že táto jeho pesnička z roku 1991 (?) bude aktuálna aj dnes?
PS: Ako sa píše v jednom z nižšie prekliknuteľných článkoch, albumy Karla Kryla sa predávajú dobre aj pätnásť rokov po jeho smrti. Nezabudnúť na neho určite pomohol pred pár rokmi aj Daniel Landa svojim projektom "Večer s písní Karla Kryla pro český národ" (2004).
