Dodnes nepochopím komunistických cenzorov. Na jednej strane bola pre nich západná hudba prejavom úpadku zahnívajúceho kapitalizmu. Rock´n´roll, texasky (tak sa vtedy hovorilo džínsom), dlhé vlasy a výstrednosť režim tvrdo potláčal. (Stačí si pozrieť skvelý film "Šakalí léta" s Martinom Dejdarom.) Na druhej strane sa občas na pulty predajní v krajine za železnou oponou dostali albumy Beatles, Rolling Stones či Boba Dylana. Možno preto, lebo títo umelci pochádzali z "working class", a vďaka tejto absurdnej nálepke sa podarilo progresívnejším hudobným dramaturgom vo vydavateľstvách a rozhlase presvedčiť strážcov ideologickej čistoty o nevyhnutnosti importu ich nahrávok do socialistického tábora. Do kín sa aspoň na čas dostali "Help!" a "A Hard Day´s Night" a ľudia mohli vidieť pohyblivé obrázky svojich idolov, ktoré poznali iba zo stredných vĺn. "Radio Luxembourg - a station of your stars!"
"Laxík" prinášal už od polovice päťdesiatych rokov najnovšie hity z Británie i spoza oceána. Little Richard, Shadows, Fats Domino, Chuck Berry... a Elvis Presley. Idol státisícov teenageriek, ktoré ho hltali aj kvôli jeho výzoru. Za tým výzorom však nezaostávali jeho spevácke kvality.
Legenda hovorí, že sa k hudbe dostal náhodou. V jeden letný deň roku 1953 zavítal do istého štúdia, aby nahral pre svoju mamu pár pesničiek ako darček k narodeninám. Majiteľa zaujal natoľko, že mu navrhol spoluprácu, ktorá ich oboch neskôr zapísala zlatým písmom do dejín rockovej hudby. Ten majiteľ nebol nikto iný ako Sam Phillips.
O pol roka neskôr nasleduje v tom istom štúdiu séria nahrávok, ktoré štartujú Elvisovu kariéru. Jedná sa o päť singlov na značke Sun Records, vďaka ktorým spevák vzbudí pozornosť vydavateľského giganta RCA natoľko, že ho vykúpia zo zmluvy so Samom Phillipsom. Prichádza prvá zlatá platňa "Heartbreak Hotel" a národné šialenstvo menom Elvis môže naplno vypuknúť. Píše sa január 1956, Elvis oslavuje 21 rokov. Podľa amerických zákonov sa stáva plnoletým.
"Heartbreak Hotel" (1956)
Na jar toho istého roku vychádza prvá LP platňa, v lete sa nakrúca prvý film s Elvisom ("Love Me Tender" - mimochodom jediný z toho množstva, v ktorom umrie; na film sa už dávno zabudlo, pieseň pozná asi každý...), nasledujú koncerty, boj s Edom Sullivanom ("takéhoto chuligána do svojej TV show nikdy nepustím, jeho pohyb na pódiu je viac ako sexuálny" - nakoniec tak pod nátlakom zo strany divákov musel spraviť, a ešte mu aj kráľovsky zaplatil), 31. decembra 1956 titulka The Wall Street Journal oznamuje, že "in the past few months Elvis merchandise has grossed $22 million in sales".
Vo východnom bloku - konkrétne v Sovietskom zväze - sa na čiernom trhu objavujú Elvisove pirátske platne ("Presley Records a Craze in Soviet Union" - The New York Times, 3. 2. 1957), každá stojí neuveriteľných 12,5 USD; vyrába sa tretí film "Jailhouse Rock"; davy šalejú, Elvis kupuje svoje rodinné sídlo Graceland, v ktorom trávi prvé vianoce; po nich natáča svoj štvrtý film King Creole a dostáva povolávací rozkaz.
Ukážka z ďalšieho slávneho filmu "Jailhouse Rock" (1957)
V marci 1960 sa vracia zo západného Nemecka, kde absolvoval dvojročnú základnú vojenskú službu. Vďaka šikovnému manažérovi na neho národ nezabudol. Kolotoč nahrávania platní a nakrúcania filmov pokračuje. A končí sa éra koncertov. 25. marca 1961 odohrá Elvis svoje posledné živé vystúpenie. Na pódiá sa postaví opäť až niekedy v roku 1969. Manažérska taktika "ak túžite vidieť svoj idol, choďte do kina" postavila hviezdu do pozície slávika v zlatej klietke. K tým filmom: ktosi poznamenal, že "na Elvisovom konte možno nájsť najslabšiu sériu filmov, akú kedy v dejinách Hollywoodu nejaká hviezda nakrútila" (Mash, in: "Wolfgang Tilgner: Elvis Presley", VEB Lied der Zeit Musikverlag, Berlin 1986). Tých celovečerných filmov vzniklo nakoniec 31 (!); od návratu z vojenčiny až do roku 1969 išli každoročne do kín dva až štyri filmy s Elvisom v hlavnej úlohe. Samozrejme, súbežne s nimi vychádzali soundrackové LP platne, single a EP-čka. Hudba má však čím ďalej tým menej niečo spoločné s pravým rock´n´rollom; je to skôr stredný prúd s občasnými úletmi do country či nepodarenými návratmi k rock´n´rollu - podľa predstáv a potrieb filmových producentov.
Trailer k filmu "Spinout" (1966)
Prichádza opäť éra koncertov. Vypredaných. Fanúšikovia nezabudli. Aj keď sú prekvapení repertoárom (vrátane "Hey Jude" od Beatles), orchestrom, a novým imidžom. Napriek tomu ostáva Elvis kráľom rock´n´rollu. V období vzniku punku a hard rocku :-)
Elvis In Concert 1969 - 1977
A takto to pokračuje ďalších osem rokov. Až do leta 1977. Prichádzajú zdravotné problémy, nadváha, závislosť na rôznych povzbudovacích a utlmujúcich liekoch - Elvis cez deň spáva a v noci bdie. Životný štýl sa odráža na jeho fyzickom i psychickom zdravotnom stave. Koncom júna odohráva v Indianapolise svoj posledný koncert v živote. V hľadisku sedí 18 000 divákov.
"Unchained Melody" - Elvis sa doprevádza na klavíri. Všimnite si tú vyčerpanú tvár...
Nasleduje hospitalizácia, rekonvalescencia a príprava na ďalšie turné. Odlet plánovaný na 16. augusta sa nikdy neuskutočnil...
Breaking news: "Good evening. Elvis Presley died today. He was 42." (16. 8. 1977)
Napriek tomu: Elvis žije! Podľa jednej teórie bol agentom CIA, ktorej mal pomáhať rozložiť drogovú mafiu a preto dostal "cintorínske krytie" - niekedy začiatkom 90. rokov som mal možnosť vidieť jednu z množstva amerických TV show, ktorá sa touto konšpiráciou zaoberala ("sledujte nás, po reklame vám povieme viac"). Nech je to ako chce, nasledovníkov má viac než dosť - na Slovensku poznám dvoch. Jeden sa volá Vasko Velčický (áno, to je ten, ktorý spolu so skupinou Tiene patril k priekopníkom bratislavského bigbeatu), druhý je Juraj Prstek.
Ukážky zo životopisného filmu "This Is Elvis" (1981) - "Ladies and gentleman: Elvis has left the building!"
No a prečo je to ten Elvis kráľom rock´n´rollu? Lebo medveď a toto video:
"Blue Suede Shoes" - ukážka z TV programu (cca 1969)
A ešte kvôli tomuto je Elvis nesmrteľný (u nás je nasledujúca skladba známejšia skôr v podaní Franka Sinatru; spieval ju aj Sid Vicious; je to adaptácia francúzskej piesne "Comme d'habitude" od autorov Claude François a Jacques Revaux; slávny anglický text napísal iný nadčasový spevák - Paul Anka):
Elvis Presley: "My Way" (1973)
