Chýba zmienka o konkrétnom zákone, na základe ktorého sa tak deje. Ako sa to dotýka zamestnancov, keď sa na ich časť príspevku nesiaha? Pozná autor zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení (č. 650/2004 Z. z.)? Zamestnávateľ totiž na toto sporenie môže zamestnancovi prispievať. A nemusí . Čo sporenie samostatne zárobkovo činných osôb? Je dotknuté aj ono?
Autor článku pokračuje v nejasnostiach anonymnou citáciou: „Odborníci tvrdia, že to môže znížiť príťažlivosť dobrovoľného sporenia na dôchodok, lebo ho predražuje.“ Ktorí odborníci sa k problematike vyjadrili? Z ministerstva (zdravotníctva, financií, sociálnych vecí)? Alebo finanční či bankoví analytici? Akým spôsobom mechanizmus dodatočného strhávania (zákon, o ktorom správa hovorí, určite tento výraz nepoužíva) funguje? Akým spôsobom sa vypočítavajú dodatočné zdravotné odvody, ktoré sporenie predražujú?
A nakoniec: môže štát strhávať zdravotné odvody za zdravotné poisťovne, ktoré na Slovensku fungujú? Alebo ide o dodatočnú úpravu výšky nemocenského poistenia, ktoré je súčasťou odvodov do Sociálnej poisťovne?
Táto téma je určite zaujímavá, a zaslúži si viac ako polflekový priestor plný nepresností a inotajov. Ak bolo zámerom autora prilákať do internetovej diskusie čo najviac prispievateľov, môžeme skonštatovať, že mu vyšiel.
Neodradilo ich ani záverečné vyhlásenie konkrétneho hovorcu konkrétneho ministerstva a anonymných doplnkových dôchodkových poisťovní: „Ministerstvo práce si myslí, že zdravotné odvody by sa z príspevkov do tretieho piliera platiť nemali. Hovorca Martin Danko zatiaľ neuviedol, či ministerstvo práce podnikne kroky na zrušenie platenia týchto odvodov. Doplnkové dôchodkové poisťovne už avizovali, že sa pousilujú o návrat k pôvodnému stavu.“
