Toľko úryvok z článku starého päť rokov. Sú výročia, na ktoré sa nespomína ľahko. Ešte ťažšie sa o nich píše. Dnešný Jaro by mal 57 rokov a asi by si nedával servítok pred ústa. Nebuďme sentimentálni. Nerobme z neho ikonu. Už to, že sa dostal do múzea, je samo o sebe absurdné. Bola však iná možnosť?
„Keď mi vlani v máji zavolala Lucia Fojtíková z Hudobného múzea, ostal som mierne na rozpakoch. Výstava o Jarovi? Má vôbec význam niečo také robiť?
Všetko, čo som chcel o Jarovi povedať, je v Jaslovského knihe. Alebo – takmer všetko. Kritici jej vyčítajú, že tam to – či ono chýba. Keďže som s prípravou knihy pomáhal viem, že niektoré výčitky sú oprávnené, niektoré nie. V jedinom s Marianom čiastočne súhlasím: nemohlo tam byť všetko.
....
Takže výstava... S prispením mnohých ľudí a podporou viacerých spoločností mohla 27. októbra 2005 prebehnúť vernisáž. Doteraz si výstavu pozrelo viac ako 30 tisíc návštevníkov.“
Z Hradu sa výstava 27. júna presťahovala do Prahy. Pozrieť si ju tam môžete až do konca augusta.
„Lasica a Müller spievajú Filipa ...
Presnejšie: Lasica spieva Müllera, Müller spieva Lasicu, Lasica a Müller spievajú Filipa.
To je projekt, ktorý producentsky pripravuje Oskar Rózsa. Na albume bude dvanásť skladieb Jara Filipa ktoré zložil pre R.Müllera a M.Lasicu. Každý si zaspieva šesť piesní ale v opačnom gardé. Máme sa na čo tešiť ! Album by sa mal v predaji objaviť na jar 2007.“
A možno sa tam objaví aj táto „stratená“ pesnička. Ktovie...
Aj 11. júla 2000 bol utorok. Rovnako horúci, ako ten dnešný. Niet Jara, niet Twistu, niet Stoky. Niet Stana.
Nie je čas na slzy.
