Liptovský Mikuláš sa hrdí titulom „mesto olympijských víťazov“. Vyrástli v ňom Elena Kaliská i Michal Martikán. Bolo preto pochopiteľné, že sa Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode rozhodol vyhlásiť výsledky ankety Kanoista roka 2009 práve tu. Po prvýkrát v meste pod Tatrami, po druhýkrát mimo Bratislavy. Miestni vodáci boli nadšení a do slávnostného programu navrhli zaradiť aj účinkovanie tanečného súboru mikulášskej základnej umeleckej školy. Jej zriaďovateľom je mesto, a preto bolo potrebné získať pre účinkujúcich súhlas. Stalo sa, dôvod odmietnuť prezentáciu školy i metropoly Liptova na podujatí celoštátneho významu za prítomnosti médií vedúci odboru školstva mestského úradu nevidel. Tanečníci sa potešili a začali dolaďovať formu.
Radosť však trvala krátko. Deň po udelení súhlasu zdvihol telefón primátor Ján Blcháč a riaditeľovi ZUŠ-ky účinkovanie súboru na vodáckom podujatí zakázal. Dôvod? Obídenie obvyklého postupu...
Tanečníkov táto informácia zaskočila a rozhodli sa konať. Na Facebooku vznikla vzápätí skupina „Mesto Liptovský Mikuláš mi zakázalo tancovať“. Primátorovo rozhodnutie rozhorčilo stovky ľudí. Skupina, ktorá vznikla v priebehu utorka mala po ôsmych hodinách viac ako štyristo členov a ich počet naďalej rástol. Rozbehla sa medzi nimi diskusia. Okrem otázok typu „Choré praktiky vedenia mesta už postihujú aj umenie?“ padali návrhy, ako pánovi Blcháčovi vysvetliť, že to prehnal. Mikulášska mládež najskôr uvažovala o spísaní petície i demonštrácii pred mestským úradom, nakoniec sa rozhodla vyjadriť názor počas primátorovho prejavu na blížiacich sa Mikulášskych trhoch. Hádzaním vajec...
Možno pod tlakom udalostí na Facebooku volal primátor riaditeľovi ZUŠ-ky opäť. Písala sa streda večer a podstatou telefonátu bolo skonštatovanie, že došlo k prehodnoteniu názoru na sobotné účinkovanie tanečníkov. Spontánnu lavínu urazenej mládeže však toto gesto zastaviť nedokázalo. Olej do ohňa možno pridalo aj štvrtkové vyhlásenie, v ktorom Blcháč obvinil poslanca NR SR Alexandra Slafkovského z toho, že „využíva pre nekorektné ataky na mesto oficiálne celoslovenské podujatie“. A že tanečníčka, ktorá skupinu na Facebook-u založila, vykreslila celú situáciu ako problém, ktorý vlastne ani neexistuje a „bola do celého problému vmanipulovaná“. Vyhlásenie bude mať pravdepodobne súdnu dohru, mediálne eskamotérstvo pána primátora prestalo poslanca parlamentu baviť.
Krátko pred treťou popoludní sa v piatok motali po námestí pred tribúnou, z ktorej mal primátor slávnostne otvoriť trhy, desiatky mladých. Vajíčka nechali doma, vo vreckách ukrývali píšťalky a pridávali sa k tým, ktorí ich už mali na znak blížiacej sa akcie zavesené na krku. Ak mal niekto doteraz pocit, že s primátorom nesúhlasí len malá hŕstka občanov záškodnícky rušiacich idylku jeho budovateľských úspechov, je na omyle. Ak niekto povie, že mládež je apatická, po piatkovom rámuse na mikulášskom námestí by mal svoj názor korigovať.
Pána primátora na pódiu privítali svätý Mikuláš s čertom. To bolo to posledné, čo bolo najbližších pár minút z reproduktorov rozumieť. Akonáhle sa hlava mesta zadívala do textu s prejavom a otvorila ústa, námestím sa rozľahol piskot, štrnganie kľúčmi a masívne „fuj“. V asi štyroch nezávislých skupinkách svoj názor vyjadrovalo okolo sto ľudí, možno viac. Presnejšie čísla budú asi vedieť tajomní páni v civile, ktorí ako na povel vytiahli spod kabátov kamery a začali monitorovať situáciu.
„Uvítací rámus“ trval od prvej po poslednú vetu čítaného prejavu. Občas mierne oslabol, pretože v istom momente sa mládežníci museli začať brániť útokom sympatizantov pána primátora. Keďže bolo slnečno, mlátenie dáždnikmi známe z bratislavských Pasienkov sa nekonalo. Aj tak však mali príslušníci mestskej polície plné ruky práce. Pískajúcich mládežníkov však pred fyzickými atakmi spoluobčanov ochránili tak, ako im to zákon ukladá a k žiadnym zraneniam nedošlo. Našťastie. Ak nerátame zranené detské duše a urazenú ješitnosť prvého občana mesta. Naozaj prvého?
Foto: Jozef Repaský
