Nie je tajomstvom, že tesne pred Hlinkovou smrťou (zomrel 16. 8. 1938) vznikla podivná polovojenská organizácia. Áno, volala sa Hlinkova garda. (Mohol by som napísať, že "neslávna", a "ktorá sa smutne zapísala do histórie vojnového slovenského štátu", ale načo toľko tendencie?) Samotný nebohý Andrej za to asi nemôže (aj keď sa natíska pochybnosť, či boli zakladajúci členovia gardy natoľko arogantní, že si od ešte žijúcej modly nepýtali požehnanie). Skôr ma však zaujíma, ako asi budú deti na hodinách dejepisu vnímať skrze zákonom oslavovaného otca národa organizáciu nesúcu jeho meno. Tá bola predsa súčasťou zločineckej mašinérie. "Ak nejaký spolok niesol meno otca národa, asi to bol dobrý spolok", bude prvá úvaha. "Ak boli Hlinkove gardy zlé, prečo potom oslavujeme toho buditeľa, po ktorom sa volali?", bude úvaha číslo dva v hlavičkách mysliacich detí.
A to je tá situácia, ktorú nijaký zákon neošetrí. Situácia, ktorú môžu ošetriť iba zodpovední a mysliaci pedagógovia (hoci pri pomyslení na takú súdružku učiteľku Aničku B. a predstavu, ako reaguje na jednu z vyššie položených otázok sa rozplývajú všetky ilúzie). Situácia, ktorú môžu ošetriť iba zodpovední a mysliaci politici. A tých sedí v prípade návrhu zákona, o ktorom je reč, momentálne primálo. Takže s tým skúste niečo urobiť.
Pretože sa môže pokojne stať, že deti v školách začnú "hajlovať" v domnení, že ak to robili gardisti, môžu tak aj ony. Veď veľký Andrej Hlinka, otec národa, ich všetkých spája.
PS: Keď už o tých zásluhách toľko vykladáme, nevšimol som si zatiaľ v poslaneckej rozprave ani zmienku o nejakom M. R. Štefánikovi. Hej, o tom, čo vraj zostrelili tí hnusní Čechúni. Ale keďže otcov dvoch mať nemôžeme, a nazývať ho "strýkom národa" by bolo asi nemiestne, tak sa venujme veľkému Andrejovi. Nič dôležitejšie totiž v tejto krajine už riešiť netreba.
