Keď v noci z 25. na 26. novembra 2010 – deň pred komunálnymi voľbami - zaplavili „neznámi páchatelia alebo páchateľ“ poštové schránky na dvoch najväčších sídliskách v Liptovskom Mikuláši hanopisom na jedného z kandidátov na primátora, išlo o jav v daných zemepisných šírkach už opakovaný.
Že sa hanopis vydával za noviny tohto kandidáta, bolo novinkou. Rovnako ako aj skutočnosť, že sa policajtom podarilo jedno z vozidiel, v ktorých boli falzifikáty distribuované, zadržať. A po súhlase prokurátora otvoriť.
Toľko dôkazov a prepojení na konkrétne osoby pohromade sa v podobných prípadoch zatiaľ na Slovensku dovtedy ešte asi nikdy nevyskytlo. V známom scenári šírenia hanopisov išlo o novinku celoslovenského charakteru. Jeden diskutérov pod článkom v SME to vystihol presne: „Je obdivuhodné, že vôbec chytili roznášačov ... s takýmito letákmi pred voľbami ... ich roznáša kadejaká ... čvarga...“
Auto, v ktorom kriminalisti zaistili dôkazy používal „referent kancelárie vedenia mesta“, teda priamy podriadený vtedajšieho primátora a kandidáta na túto funkciu pre ďalšie obdobie. Pre úplnosť dodajme, že to bordové auto patrilo jednému z príbuzných „pána referenta“.
TV Markíza, Televízne noviny o 19.00, 26.11.2010
Gerilové kampane sú už roky na Slovensku súčasťou predvolebného (komunálneho) folklóru. Anonymná špina a hnoj, hanopisy – na to všetko už ľudia boli zvyknutí z predošlých kampaní (nielen v Liptovskom Mikuláši). Ale urobiť a (pokúsiť sa) pustiť do obehu nekoľkotisícový náklad sfalšovaných novín, zaplniť ho článkami, v ktorých autori sami seba tvrdo kritizujú (za veci, ktoré nikdy neurobili), to bola na konci novembra 2010 skutočne novinka. (Sfalšované noviny sa vyskytli v tú noc i v Žiline.)
To, že sa podarilo veľkú časť nákladu zachytiť spolu s vozidlom človeka, v ktorom boli pravdepodobne distribuované, dávalo nádej, že orgány činné v trestnom konaní vznesú obvinenia voči páchateľom (je málo pravdepodobné, že jeden referent dokáže sám vymyslieť plán, napísať desiatku článkov, graficky ich spracovať do tlačovej podoby, nechať vytlačiť a za pár hodín nahádzať do schránok pártisíc výtlačkov na dvoch sídliskách od seba vzdialených asi štyri kilometre).
Koncom novembra 2011, rok po udalosti, polícia stále vyšetrovala na prvý pohľad jasnú vec. Podľa slov jej predstaviteľov vykonávala „ďalšie úkony potrebné k objasneniu skutku“. Diskutérka z konca novembra 2010 mala teda pravdu: „Keby to nebolo smutné, tak sa rehocem, ako súdruh prichytený povedal, že to večer v aute nemal. Po samoúnose, samovýbuchu a všelijakých iných samo tu máme samovloženie letákov do auta.“
Blízko pravde bol pravdepodobne vtedy aj ďalší diskutujúci : „... roznášači budú tvrdiť, že letáky vôbec nečítali, že im ich ... odovzdal neznámy dôchodca, ktorý tvrdil, že sa jedná o reklamu na zimné bavlnené ponožky a vyplatil ich vopred s igelitkou bankoviek, ale že keby vedeli o čo ide, spálili by ich...“ Akurát, že v policajných spisoch o prípadných ďalších roznášačoch asi nič nenájdeme...
TV Markíza, Televízne noviny o 19.00, 27. 11. 2011
Dnes, dva roky po tom, ako sa skutok stal, vedia orgány činné v trestnom konaní povedať iba to, že sa stal. Bohužiaľ. K vzneseniu obvinenia nedošlo voči nikomu. A ani k postaveniu pred súd. Podľa najnovších informácií bolo vyšetrovanie pre nedostatok dôkazov zastavené. K očiste volebných kampaní od hnoja preto asi na Slovensku tak skoro nepríde.
TV Markíza, Televízne noviny o 19.00, 26. 11. 2012
Vinníci tohto svinstva tak ostávajú nepotrestaní. A to je veľmi dobrá správa pre všetkých gaunerov, ktorí ho budú chcieť zopakovať.
(autor blogu bol v roku 2010 členom volebného štábu poškodeného kandidáta na primátora)
