Ako uvádza vo svojom vyhlásení, je si plne vedomý chýb, ktorých sa dopustil v súvislosti s tohtoročným Monitorom. Na tlačovej besede doslova uviedol: "Uvedomujem si, že svojou prehnanou snahou kryť chrbáty pracovníkov ministerstva som spôsobil traumu tisícom školákov. A keďže ako správny Slovák dokážem niesť zodpovednosť - rozhodol som sa abdikovať."
Zároveň poprel prípadné špekulácie o tom, že zasadne do parlamentých lavíc.
"Chcem sa postaviť pred tabuľu. Verím, že ako pedagóg budem rezortu užitočnejší," uzavrel.
Toľko fikcia. Realita ostáva. Rovnako ako Ján Mikolaj.
Zubami-nechtami držiaci sa minister si ale zrejme neuvedomuje, že tí istí žiaci (a ich rodičia) predložia vláde, ktorej je členom, účet.
Na druhej strane - a človek nikdy nevie - možno sa minister Mikolaj rozhodol svojimi krokmi aktívne napomôcť vyhrať najbližšie parlamentné voľby súčasnej opozícii.
Ale to už je iný príbeh.
PS: Neveril som, že v prípade slovenského školstva sa dokáže história opakovať až takýmto komickým spôsobom. Opakujem sa preto aj ja. Veď - opakovanie je matka múdrosti, či čo...
