Zvykol som pravidelne čítať tvoj blog. Ale už niekoľko mesiacov sa tam nič nedeje. Čo sa stalo?
Do blogu som písal vždy, keď som to potreboval. Mal u mňa psychoterapeutickú úlohu. Myslel som si, že budem pokračovať v SME, ale nejako sa k tomu neviem rozhýbať. Asi to bude tým, že teraz potrebujem niečo úplne iné. A v tom množstve bloggerov sa mi ani veľmi nechce. Ja s tým zasa začnem, až keď to ostatných prestane baviť :-)
Máš na svedomí dve biografie, ktoré sa stali bestsellermi. Chystáš ďalší?
Hej, knihu o Collegiu Musicu. Už pekných pár rokov. S tým, čo mám hotové, som spokojný, už to len dokončiť. Ale vždy sa nájde nejaká brzda, žiaľ. Mrzí ma to. Ešteže mám skvelého vydavateľa, Slovart. Nekričia na mňa :-)
Ako vnímaš fenomén SuperStar?
Snažím sa ho ignorovať. Videl som to dvakrát. Mne je to odporné, myslím, že je to neľudská mašina a navyše nefér voči hudobníkom a spevákom, ktorí niečo dokázali skutočne dlhodobou drinou, step by step. Počul som takúto story, ktorá to vystihuje: Jana Kirschner, ktorú si hlboko vážim, bola v Maďarsku a zazrel ju tam nejaký fanúšik so synom, hneď syna poslal po autogram. A keď sa podpisovala, povedal jej - Jana, veď ty dobre spievaš, ty by si uspievala aj duet z Bezdedom. To je obludné, oni naozaj nič nedokázali a už takáto umelá sláva. Tie decká s tým môžu mať ešte dosť veľké problémy, napokon, Mikla už má, a ktovie ako dopadne. Čo to urobí s krehkou hudobnou scénou, ťažko predpokladať. Ale tie tri baby spievajú dobre, musím povedať, aj keď je cítiť, že ešte potrebujú pár rokov, aby sa našli a vyzreli. Ktovie, či takto budú mať na to čas a možnosti.
Také Oné už "dodžezovalo". Kde sa momentálne muzikantsky realizuješ?
Také Oné hrajú bezo mňa, pred dvoma rokmi sme sa nejako rozlúčili, ani neviem ako. Robili sme s gitaristom a bubeníkom svoj vlastný projekt s iným basistom a nakoniec to dopadlo tak, že začali hrať všetci bezo mňa. Ale je pravda, že som dal prednosť hraniu so Silviou Josifoskou v Ríme v čase, keď bolo dohodnuté hranie s Také Oné v Rakúsku, a to sa nerobí. Ale ten Rím bol neodolateľný a stálo to za toho padáka. Navyše, v tom čase sme už mali inú kapelu - Virtual Intercourse, hrali sme taký alternatívny funk, kde som používal na saxofóny a flautu hromadu elektronických mašín, takže to miestami znelo ako klávesy alebo dychová sekcia. Založili sme to s basisom Martinom Žiakom, potom som odišiel, lebo som pracoval v reklame a v podstate som nemohol chodiť na skúšky. No a teraz Martin počul staré nahrávky a bol z nich nadšený a zavolal mi, či by sme to nedali dokopy. Takže bude comeback s inými hudobníkmi. No a ešte sa chystá nahrávanie albumu hyperpasívnej elektronickej formácie Frogski Pop. Konečne.
V jednom svojom článku si tvrdil, že na založenie popovej kapely treba lídra, ktorý dobre vyzerá. Stále na tom trváš? :-)
To bol cyklus ironických textov na reálnom základe. Volalo sa to Zakladáme kapely, pridali sa aj niektorí moji kolegovia. Tie moje by som chcel by chcel vydať, doplnené, knižne. Overil som si na nich, napríklad, že bluesmani majú zmysel pre sebairóniu, čo som rád. A či má líder vyzerať dobre? Nemyslel som, že by to mal byť nejaký Bezdeda, ktorý asi vyzerá naozaj dobre. Každý líder či frontman musí mať charizmu. Nielen v hudbe.
Hrával a nahrával si (aj) so slovenskou hudobnou špičkou. S kým by si ešte chcel - a naopak - s kým by si nechcel spolupracovať? A prečo?
Ja som bol profesionálny hudobník len dva mesiace za celý život. Vždy som sa živil niečím iným. Takže to beriem tak, že na amatéra (v zmysle neprofesionála) som sa dostal naozaj k spolupráci s kadekým zaujímavým a som za to vďačný osudu. S kým ešte? Čojaviem, hral som s Ursinym, dá sa vyššie? Pat Metheny by ma asi nezobral. S kým by som nechcel? Jeden čas som bol aj nájomná štetka a nahrával som za prachy s kadekým, pod pseudonymom, stále nahrávam do reklám, nemám s tým problém. Odmietol som nahrávať z politických dôvodov, pre kapelu, ktorá sa zúčastnila na Mečiarovej kampani. Toto sú tie hranice.
