Zrazu uprostred tmavej januárovej noci niekto klope na dvere. Starenka s tĺčikom v ruke podíde ku nim a pýta sa:
- Kto je?
- To som ja, zranený partizán, prosím ťa, pusti ma dnu a zachráň ma...
- Joj, veru, ja nemôžem. Čo keď sem prídu Nemci a nájdu ťa? S oboma bude zle.
- Neboj sa, dobrá duša, nič sa ti nestane, čo by tu - vysoko v horách - nemčúri robili?
Nakoniec ranený bojovník starenku presvedčí. Tá ho ošetrí, nakŕmi a schová v pivnici medzi zemiaky.
Na svitaní znova niekto klope na dvere:
- Hände hoch! Tu byt gestapo! Otvorila tie dvere! Schell!
Starenka otvorí, a nemecký dôstojník vyšetruje:
- Babička, Partisanen - nichts?
- Ale kdeže by sa tu vysoko v horách našli partizáni, pán kapitán?
- Babička, ja tebe verila. Ale pre istotu moji fojaci chnet to tu prechladala.
Nakoniec raneného partizána nájdu medzi zemiakmi. Nemecký dôstojník hovorí:
- Á, hier haben wir Partisan! Okamšchite - zastrelila! A sa to, že babička klamala - jedna noha fik!
Po niekoľkých týždňoch tá istá samota. Vonku zúri februárová zima a Slovenské národné povstanie. Niekto klope na dvere:
- To som ja, partizán, je tu niekto? Som zranený, potrebujem pomoc!
Starenka mu však vysvetlí, že pred časom tu už jedného takého skryla, a stálo ju to nohu. Nakoniec ju ale aj tento presvedčí. Tak ho ošetrí, dá mu najesť, a schová ho medzi zemiaky.
Po pár hodinách buchocú na dvere Nemci:
- Babička, wo sind die Partisanen, há?
- Ale, pán dôstojník, viete, že by som Vám neklamala. Už ste mi jednu nohu odťali, ja tu nijakých partizánov neskrývam, naozaj...
- Babička, na ja, ja ti verila. Ale pre istota, moji fojaci to tu šecko prechladala ichnet. Schnell!
Samozrejme, že nájdu medzi zemiakmi aj tohoto nešťastníka. Nemecký dôstoník konštatuje:
- Achá - Partisan! Okamšchite sastrelila! A sa to, že babička klamala, druchá nocha šmitec!
A tak starenka prišla aj o druhú nohu.
Aké z toho plynie poučenie?
Lož má krátke nohy.
:-)
