Argumenty Vaľovej a chýbajúca štipka rozumu
Novela vraj zlepší sociálne postavenie zamestnancov. Odhliadnuc od diskutabilnej reprezentatívnosti vybraných odborov za celé hospodárske odvetvie (pri ani nie 27%-nej všeobecnej participácii zamestnancov v odboroch v roku 2003) sa s týmto argumentom nedá nesúhlasiť. Tým to však pre ignorantov ponurej vedy (ekonómie) končí.
Druhým argumentom Vaľovej je zlepšenie konkurenčného prostredia. Tu sa už dojmy a pojmy rozchádzajú. Konkurenciu tradične poznáme cenovú a necenovú. Na trhu práce za cenovú konkurenciu môžme pokladať výšku platu, za necenovú dĺžku dovolenky, firemné auto a podobne. Po umelom vyrovnaní mzdových nákladov a pracovných podmienok, ku ktorému návrh novely vedie, nemôžeme hovoriť o existencii žiadnej z týchto dvoch druhov konkurencie. Ak podobne prikážeme všetkým zmrzlinárom, že môžu predávať iba jeden druh zmrzliny za jednu cenu, konkurencia jednoducho z definície nebude existovať.
Tretím argumentom predkladateľov je vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Pri analýze tejto propozície si treba uvedomiť ako vplývajú náklady na zamestnancov na ich odmeňovanie a celkovú ziskovosť firiem. S prácou je to ako s ropou - ak je príliš drahá, podnikatelia sa jej snažia využívať vo svojej výrobe čo najmenej. Cena práce je hrubá mzda spolu s jej povinnými odvodmi zamestnávateľa a nákladmi na pracovné podmienky. Ak teda stanovíme povinne rovnakú cenu práce a pracovné podmienky hospodársky rozličným regiónom, vytvárame nerovnosť v reálnej cene práce (pomeru nákladov na prácu a jej skutočným potenciálom v tom či onom regióne). Vstupné ceny ako aj ceny produktov sú na východnom Slovensku tradične nižšie ako na západe, a preto sú do určitej miery nižšie aj firemné obraty a odmeny zamestnancov. Rozdiel v cenových hladinách medzi jednotlivými regiónmi pri rovnakej centrálne stanovenej mzde by tak spôsobil, že reálne cena práce bude najvyššia práve v oblastiach s nižšou cenovou hladinou. To znamená, že dopyt po práci a investície do zamestnanosti kvôli centrálnej regulácii klesnú najviac na strednom a východnom Slovensku. Firmy, ktoré do chudobných regiónov pomaly ale isto prichádzajú, by tak prišli aj o ten hlavný z mála dôvodov, prečo tam investovať. Tie firmy, ktoré tam už sú, budú tlačené zvyšovať ceny (čo znižuje ich konkurencieschopnosť), alebo prepúšťať.
A argument poberania žobračeniek v regónoch tiež neobstojí - dnes minimálnu mzdu (7 600 korún) poberá asi dve percentá zamestnancov, čo znamená že deväťdesiatim ôsmym percentám ľudí firmy platia dobrovoľne viac ako ich k tomu núti štát. Dnešná podstatne nižšia nezamestnanosť v porovnaní z minulými rokmi, ako aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, na ktorý sa začínajú zamestnávatelia sťažovať, už tlačia na ešte vyššie mzdové ohodnotenia.
Suma sumárum, čo by teda priniesol korporativizmus z dielne Smer-u na slovenský pracovný trh? Novela by reguláciou zvyšovala cenu práce v regiónoch, kde je produktivita nižšia, a tak by do veľkej miery retardovala ďalší vývoj daného otvetvia v regióne. Návrh celoštátneho kolektívneho vyjednávania by zrušil konkurenciu na trhu práce, privilegoval postavenie odborov v regulačnej politike (socializmus), a zneprávnil (najmä menších) zamestnávateľov bez kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Celkovo možno v dôsledku prípadného prijatia zákona očakávať zníženie investícií do nových pracovných miest, zvýšenie nezamestnanosti, a z toho vyplývajúce zníženie očakávanej celkovej produkcie.
