(a zaslúžili by si serióznejší výskum)
1. Česi, Maďari a Poliaci pracujú o 13,5-14,2% viac ako Slováci (t.j. o hodinu viac za pracovný deň!; štatistika OECD za rok 2006; podľa počtu odpracovaných hodín za rok na zamestnanca). Môžu tak mať ľahšie vyššie mzdy napriek najvyššej slovenskej produktivite práce na odpracovanú hodinu.
2. Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť (ale porovnateľnú s Poľskom), a preto je pracovná sila pre kapitál menej vzácna ako v Maďarsku a Čechách. V krajinách s vysokou nezamestnanosťou sú zamestnaní zväčša len tí produktívnejší, čo potom zvyšuje priemer produktivity (sú však poväčšinou "nahraditeľní", a preto nemusia byť až tak dobre platení).
3. Poľsko, Česko aj Maďarsko majú vyššie ceny (Poľsko o 8.1%). Reálna kúpna sila ich vyšších nominálnych miezd je tak v skutočnosti o tento rozdiel nižšia.
4. Maďari a Poliaci platia štátu viac zo svojej hrubej mzdy ako Slováci (25,2-26,7% z celkových nákladov na pracovnú silu v porovnaní so slovenskými 17.7%, Česi 16.7; znova štatistiky OECD za r. 2006), tá teda ľahšie može byť vyššia. Čistá mzda tak potom výjde porovnateľnejšia (prepočítaná na kúpnu silu tá slovenská dokonca vyššia ako v Maďarsku). Pri porovnávaní čistej mzdy by sa však patrilo pozrieť aj na nepriame dane (DPH a spotrebné dane).
5. Štruktúra pracujúceho obyvateľstva? Ak má Slovensko menej zamestnancov z celkového počtu pracujúcich ako iné krajiny, potom je produktivita práce (HDP na zamestnanca) "nadhodnotená" (vyššia pri rovnakom HDP na hlavu a podiele pracujúcich; môže ísť napr. len o preklasifikovanie zamestnancov na živnostníkov a "produktivita" sa zvýši).
6. Nemzdové príjmy zamestnancov? (benefity v práci a iné; môžu byť vyššie v SR ako inde, možno sa dajú vydedukovať zo mzdových a iných nákladov na prácu zverejňovaných ŠÚSR)
(7) Výmenný kurz ktorým mzdy prepočítavame. Ten však je už zahrnutý v úrovni cenových hladín (bod 3.))
(8.) Iné? Chcelo by to preštudovať ešte tento paper: Bart van Ark: Understanding Productivity and Income Differentials among OECD countries
