"Zamestnanec, čo ide do penzie, má mať odchodné". "Zamestnávateľ mi platí na doplnkové dôchodkové poistenie". "Zamestnávateľ zabezpečuje nápoje, stravné lístky, klimatizáciu, bezpečné prostredie, také poistenie, terapeuta, onaké poistenie..." Nezmysly!
Akákoľvek povinnosť uvalená na zamestnávateľa VŽDY v konečnom dôsledku leží iba na pleciach zamestnancov. Sú to práve zamestnanci, ktorí musia najprv vyprodukovať hodnotu, z ktorej sa zaplatia všetky ich sociálne vymoženosti, a až potom môžu dostať plat. Ak nevyprodukujú hodnotu vyššiu ako minimálna mzda plus všetky povinnosti zamestnávateľa zo zamestnanca vyplývajúce, jednoducho s nimi nebude uzavretý pracovný pomer. Vysokými nárokmi na "zamestnávateľov" sa tak inštitucionálne vytvára nedobrovoľná nezamestnanosť.
Obed zadarmo jednoducho neexistuje. Všetky záväzky zamestnávateľov musia byť zaplatené z hodnoty tovarov a služieb vyprodukovaných zamestnancami, týmto im znižujú potenciálnu čistú mzdu, a v konečnom dôsledku aj slobodu rozhodovania o použití zaslúžených peňazí.