Ak máme dva nezávislé javy, ktoré nastanú s určitou pravdepodobnosťou, pravdepodobnosť že oba nastanú naraz je rovná násobku týchto dvoch pravdepodobností. Ak máme dve kocky, pravdepodobnosť že na oboch naraz padnú šestky je 1:36 (1:6*1:6). V našom prípade teda pravdepodobnosť, že splníme všetky (tu) tri kritériá naraz je rovná 0.81*0.85*0.89, čo je 61.3%, nie 78%.
Ak javy spolu súvisia, používa sa Bayesov vzorec, ktorý zvýši pravdepodobnosť o efekt súvislosti (ak jav A nastane s vyššou pravdepodobnosťou ak už nastal jav B, tak je celková pravdepodobnosť, že javy nastanú súčasne, vyššia ako ich jednoduchý súčin).
P (A a zároveň B) je potom = P(A)*P(B za podmienky, že A nastal)
Čiže ak je odhadovaná pravdepodobnosť splnenia deficitu 81%, musela by byť pravdepodobnosť splnenia inflácie a kurzu za splnenia výšky deficitu rovná 96.3% (aby sme dospeli k horeuvedeným 78%: 0.81*0.963=0.78), čo je asi príliš veľa.
Z toho vyplýva, že analytici buď podhodnoťujú pravdepodobnosť splnenia jednotlivých kritérií alebo nadhodnoťujú celkovú pravdepodobnosť prijatia eura (t.j. splnenia všetkých zároveň).
