Takto to funguje u zamestnancov v štátnej sfére - dostanú plat od štátu (z daní a odvodov nás všetkých ostatných) aby mu z neho hneď časť vrátili.
Zamestnanci v súkromnej sfére naopak produkujú skutočné hodnoty, za ktoré sú ostatní ľudia ochotní dobrovoľne platiť (príjmy štátnych inštitúcií sú vyberané pod hrozbou násilia, alebo majú štátom garantovaný monopol). Súkromné firmy neplatia dane a odvody samy sebe, musia ich platiť zo skutočných hodnôt predaných na trhu.
Zamestnanci súkromných firiem síce dane na svojich čistých výplatách tiež nevidia (odvody vo veľkej miere vôbec nie), musia však na voľnom trhu vyprodukovať tovary a služby v hodnote svojej celej hrubej mzdy aj s odvodmi, aby mohli byť vôbec zamestnaní. Na svojej výplatnej páske potom vidia iba časť tejto sumy (časť odvodov 'platí zamestnávateľ'), z ktorej sa im strhnú ešte ostatné odvody a dane.
Zamestnanec súkromnej firmy tak prichádza o takmer polovicu svojej hrubej mzdy s odvodmi (plus o ďalších vyše 19% na spotrebných daniach). Zamestnanec štátnej inštitúcie prichádza o svoju mzdu iba zdanlivo. Peniaze štátu ostávajú peniazmi štátu - nemôžme hovoriť o skutočnom platení daní, či peňažnom výdaji/strate platiacej inštitúcie (štátu).
V skratke teda, štátni byrokrati neplatia dane, oni žijú z daní. Dane štátnych zamestnancov sú len účtovníckou fikciou.
