Sloboda prejavu/podnikania a prípad maďarských sprievodcov
Prípad maďarského učiteľa je zarážajúci nie z dôvodu jeho etnickej príslušnosti, ale pre zákon podľa ktorého bolo vykonané jeho predvedenie. Sprievodcovstvo po centre Bratislavy je zmonopolizované asociáciou ´tých pravých´ sprievodcov vlastniacich licenciu. Odhliadnuc od čírej nezmyselnosti nevyhnutnosti vstupných testov na vlastnenie licencie na sprevádznie (ak dostanem návštevu zo zahraničia, a ukážem im centrum mesta, porušujem zákon?), je to obmedzovanie slobody prejavu ako aj slobody podnikania. Ktorá osvietená hlava vie, čo chcú tí či oní turisti najradšej počuť o Čumilovi či Dóme Sv. Martina? Kto má patent na výklad histórie? Prečo by mala byť profesia sprievodcu regulovaná licenciou (kde presne zlyháva neregulovaný trh poskytovateľov tejto služby)? Komu ubližuje nelicencovaný sprievodca svojim výkladom (predpokladajúc právo ako vymedzenie sfér slobôd medzi integritou jednej a druhej osoby)? Podľa akého predpisu môžeme niekomu zakázať hovoriť ku svojim žiakom? Hovoríme si, že žijeme v slobodnej krajine. Kiež by aj právo a jeho vynucovanie nasledovali túto myšlienku. (Pozn. (23. máj): predvedenie vraj bolo protizákonné.