Štrajky verejného sektora

Verejný sektor žije na úkor súkromného: vládou-väčšiny-posväteným zdaňovaním produktívnych osôb a činností získava prostriedky na svoju existenciu. Ak teda štát prerastie do obludných rozmerov tak ako sme toho svedkami v Európe, kde vlády kontinuálne prerozdeľujú takmer polovicu všetkého vytvoreného bohatstva, stáva sa štát pre vlastných občanov hrozbou - a život bojom o prostriedky z redistribuovaného koláča (Fréderic Bastiat: Vláda je jedna veľká fikcia pomocou ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných). Čím viac ľudí je zamestnaných či žije z verejného sektora, tým viac je ohrozený majetok a spokojné nažívanie všetkých ostatných obyvateľov (Lev Trockij: V krajine, kde je jediným zamestnávateľom štát znamená hociaká opozícia pomalú smrť od hladu; ten asi o tom vie svoje, že?). Preto nie súcit, ale hrôzu vo mne vyvolávajú štrajky štátnych zamestnancov, ktoré otriasajú Nemeckom, Francúzskom, ale aj Spojeným kráľovstvom. Ak jeden monopol platený z nedobrovoľných príspevkov zamestnáva naraz všetkých lekárov, učiteľov, požiarnikov, výpravcov vlakov, smetiarov, a vo veľkej miere živí ešte aj všetkých poľnohospodárov, potom akákoľvek snaha o odpor zo s

Michal Lehuta Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny