Čabradský hrad

Neopúšťam dráhu mliečnu,

obdivujem krásu večnú,

stopy slávnej minulosti,

zub času, čo hlodá kosti,

tvary, farby do sýtosti.

Čabraďský to hrad,

k zemi v bielku hľaď,

po moste i do hradu,

kroky sem ma privedú.

K nebu dvíham brvy očné,

až ma bolí krk.

Milé zory, horizonty,

lesy, lúky, pastviny,

kúsok neba v listine,

pŕhľavištie v rovine,

členkov, lýtok spoza plátna,

ochrana nie celkom zdatná,

oko na zeleni ustrnie,

kto povedal by, vari nie.

Nádvorie hradnej slávy niekdajšej,

či boli to stavby, veru ej,

kameň s kameňom jak brat,

do radu si líhajú,

východ, západ, sever,

juch:))